Móda bola dlho svetom, do ktorého chcela patriť. Dnes však Adéla Šponerová pôsobí ako redaktorka a moderátorka ČT24 a zároveň pripravuje reláciu Impakt pre stanicu Český rozhlas Radio Wave. Svoje skúsenosti z módneho prostredia však nevníma ako uzavretú kapitolu. V rozhovore pre FashionUP hovorí o nedávnej ceste do Indie, hľadaní vnútorného pokoja, vzťahu k móde aj o tom, prečo by zo svojej minulosti nevyškrtla ani obdobie, keď sa v Paríži psychicky necítila dobre.
V súčasnosti pracujete v ČT24 a zároveň máte na starosti reláciu Impakt v Českém rozhlase Radio Wave. Nedávno ste však na chvíľu vymenili pracovné povinnosti za cestu do Indie. Čo vás k tomu viedlo?
Do Indie som sa vybrala na tri týždne. Už naozaj dlho som sa tam chcela pozrieť, ale môj partner mi hovoril, že do Indie nechce ísť, takže som hľadala spôsob, ako tú cestu zorganizovať čo najlepšie a zároveň bezpečne. Dlhodobo sa venujem jóge a jedným z mojich životných cieľov je naučiť sa byť o niečo pokojnejšia. Je to taká celoživotná misia. Snažím sa k tomu priblížiť rôznymi formami a duchovnými cvičeniami, a preto som si povedala, že by bolo zaujímavé ponoriť sa do jógovej praxe intenzívnejšie priamo počas pobytu v Indii.
Zdroj: Adéla Šponerová
Hľadala som kompromis medzi miestom, kde by som naozaj chcela byť, a možnosťou spoznať aj niečo z miestneho života. Nakoniec som našla malú školu pri mori v štáte Goa. Nebolo to však žiadne luxusné ani instagramové miesto v štýle Bali. India vo mne napriek tomu zanechala množstvo dojmov a myšlienok. Je však veľmi ťažké preniesť to do života v Českej republike. Mám však pocit, že som videla len malú časť toho, čo táto krajina ponúka. O to viac sa tam chcem vrátiť.
Zdroj: Adéla Šponerová
Šatník stavia skôr na jednoduchosti. V živote sa však nebojí byť výrazná
Vašou vášňou nie je len cestovanie, ale aj móda, vďaka ktorej vás možno pozná najviac ľudí. Keby ste sa nemohli opísať slovami, ale len oblečením, čo by ste si obliekli, aby to čo najlepšie vystihlo, kým práve teraz ste?
Premýšľam o tom, v čom sa cítim naozaj dobre a čo ma vlastne vystihuje. Nedokážem úplne povedať, že je to len jedna vec, ale často mám pocit, že to, čo mám rada, o mne niečo vypovedá. Milujem špicaté topánky. Možno je to odraz mojej povahy. Som celkom pichľavý človek, sarkastická a môj priateľ mi často hovorí, že som až veľmi špicatá, že nemám úplne obrúsené hrany. Čo môže byť samozrejme dobre aj zle. Jedny špicaté topánky zo sekáča som napríklad milovala natoľko, že som ich nosila, aj keď mi boli príliš malé. A vlastne to niečo vypovedá aj o mojom prístupe k životu. Niekedy idem do vecí až príliš tvrdo, dávam do nich maximum energie a potom z toho ľahko vyhorím.
Zdroj: Adéla Šponerová
Pokiaľ ide o môj štýl, obliekam sa pomerne jednoducho. Mám pocit, že v oblečení na seba nerada priťahujem pozornosť, hoci v samotnom živote ju vlastne rada mám. Možno je to zvláštny kontrast, ale móda je pre mňa skôr spôsob, ako sa cítiť sama sebou, než prostriedok, ako na seba upozorňovať.
A čo keby ste odhliadli od svojich profesijných rolí a titulov? Ako by ste sa opísali? Myslíte si, že vás definuje to, čo robíte?
Áno, často sa opisujem prostredníctvom svojej práce, čo je však trochu zradné, pretože človek si potom začne klásť otázku, kto vlastne bez nej som. Teraz by som však povedala, že sa cítim ako kreatívna novinárka a autorka. V tejto úlohe sa cítim dobre, pretože ma baví jazyk, ale zároveň mi veľmi záleží aj na vizuálnej stránke tvorby. Možno je však dôležité dodať, že mojim hlavným médiom je skôr hovorené slovo ako písané. A okrem toho všetkého som normálne dievča z Prahy.
Viem, že stáž v Balenciaga pre vás nebola práve najjednoduchšia skúsenosť. Ako na ňu dnes s odstupom pozeráte a je to kapitola, ktorú by ste radšej nechali za sebou?
V súvislosti so stážou sa často vynára otázka, či by som do toho išla znova. Ja však nie som typ človeka, ktorý by žil v prítomnosti, a zároveň ani ten, kto žije minulosťou. Žijem skôr v budúcnosti. Nemyslím si, že je niečo, čo by som spätne chcela urobiť inak. Vďaka všetkému, čo sa stalo, som dnes tam, kde som. Beriem to teda skôr ako súčasť celého balíka.
Možno by bolo lepšie prežívať niektoré veci inak, aby som si nimi neubližovala. V Paríži, kde som absolvovala spomínanú stáž u Balenciaga, som sa napríklad naozaj necítila dobre. Ale aj tak by som z toho nič nevyškrtla. Skúsenosti sú vždy dobré, snažím sa ich vnímať ako prínos. Dnes si napríklad viem povedať, že vďaka nim mám inovatívnejší prístup.
Spomínate si na ten moment, keď ste si uvedomili, že móda pre vás už nie je konečnou stanicou, ale skôr len jednou kapitolou, z ktorej sa posúvate ďalej?
Vždy som chcela pracovať v módnom priemysle. Začalo to už pri výbere školy, keď som mala celkom jasnú predstavu o tom, kam chcem smerovať. Móda bola pre mňa svetom, v ktorom som sa chcela pohybovať. Potom sa však veci vyvinuli inak. Nedostala som sa na školu, na ktorú som chcela, a nakoniec som skončila na žurnalistike, ku ktorej som nemala žiadny vzťah.
Postupne sa však moje smerovanie začalo prirodzene meniť. Vďaka novým skúsenostiam a štúdiu som si postupne začala uvedomovať, že to, čo ma baví a v čom sa cítim dobre, môže rovnako dobre fungovať aj v žurnalistike.
Mám pocit, že dnes už nie ste človek, ktorý by slepo nasledoval trendy. Predpokladám však, že na začiatku to bolo inak. Keď ste boli mladšia a snívali ste o svete módy, mali ste niekoho, komu ste sa chceli podobať alebo koho kariéra vás fascinovala?
Keď som bola mladšia, viac som sa zameriavala na estetické kvality ako na intelektuálne, čo sa však časom zmenilo. Keď sa ma niekto opýta na inšpiráciu, je to pre mňa trochu ťažké, pretože som si v dospievaní vytvorila vlastné vzory, hlavne medzi blogerkami a návrhármi. Veľmi ma baví napríklad Brenda Hashtag.
View this post on Instagram
Práca reportérky v teréne je náročná. S pomalým životným štýlom nejde dohromady
Keď sa dnes pozrieme na vašu kariéru, vidíme posun od sveta módy k spravodajstvu. Ako vás táto skúsenosť zmenila ako človeka?
Mám pocit, že práca v spravodajstve mi pomohla prepojiť veci, ktoré ma zaujímali už skôr. Vždy ma bavila móda alebo životný štýl, ale dnes ich vnímam v širších súvislostiach. Práve preto ma bavia projekty ako Impakt, relácia o udalostiach, ktoré majú vplyv na život mladých ľudí. V nej sa dajú otvárať spoločenské témy prostredníctvom oblastí, ktoré sú mi blízke. Aj zdanlivo lifestylové témy totiž často vypovedajú o tom, ako funguje spoločnosť. Vďaka každodennému kontaktu so spravodajstvom mám navyše lepší prehľad o dianí okolo seba a dokážem udalosti zasadiť do širšieho kontextu. Nemám teda pocit, že by som niečo opustila. Skôr sa mi všetky moje záujmy prirodzene prepojili.
Zdroj: Adéla Šponerová
Vyzerá to, že sa prirodzene pohybujete medzi rôznymi svetmi a smermi. Je teraz niečo nové, čo vás profesionálne láka, alebo projekt, do ktorého by ste sa chceli pustiť?
Spravodajstvo ma strašne baví. Mám rada dynamické prostredie, rýchle tempo aj pocit, že som v centre diania. Myslím si, že moja povaha a schopnosti pre túto prácu mi dobre sedia, zároveň si však kladiem otázku, či je taký rytmus dlhodobo udržateľný. Práca reportérky v teréne je náročná na čas aj flexibilitu a neviem si ju úplne predstaviť skĺbiť s pomalším životným štýlom alebo rodinným životom, ktorý by som raz chcela mať. Momentálne mi to vyhovuje a napĺňa ma to, ale viem si predstaviť, že sa budem venovať skôr dlhodobým projektom.
A na záver. Čo je niečo, čo už dnes nie ste ochotná obetovať kvôli kariére alebo profesionálnemu úspechu?
Je to vlastne vtipné, lebo občas mám pocit, ako keby som už premeškala svoje najlepšie roky. Som človek, ktorý kladie veľký dôraz na výkonnosť, a niekedy mám pocit, že pracujem naozaj veľa a za tú snahu by som mala byť viac odmenená. Často si s priateľom robím srandu, že vlastne vo všetkom som stále juniorka. Som veľká perfekcionistka a kladiem na seba vysoké nároky. Naložím si na seba viac, než je potrebné, a niekedy neviem, kedy prestať. Ak je však niečo, čo už dnes kvôli kariére nechcem obetovať, tak je to zdravie, predovšetkým duševné. To som už raz urobila počas práce v módnom prostredí a stálo ma to naozaj veľa.
Zdroje: Autorský článok
