To, čo kedysi označovalo domáce remeselné dielne, poctivú prácu a transparentnosť dodávateľských reťazcov, dnes znamená takmer pravý opak. Označenie Made in Italy dlhé roky vyvolávalo dojem istoty. Drahého luxusu, ktorý však stojí za to. Opakované vyšetrovania módnych značiek pôsobiacich v Taliansku však napovedajú, že zodpovednosť už dávno nie je synonymom obľúbenej nálepky.
Luxusná móda sa zo svojej podstaty stavia proti fast fashion. Už z jej samotnej definície teda vyplýva, že bolestivé sumy, ktoré opúšťajú naše účty, míňame na kvalitu, jedinečnosť a etiku. Lenže takáto realita je už dávno minulosťou. Príkladom je nálepka Made in Italy. Zatiaľ čo kedysi pôsobila ako okamžitá záruka zodpovednej výroby, dnes predstavuje skôr relikt dávnych čias, ktorý nás núti spochybňovať, kde produkt vlastne vznikol.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Made in Italy? Nálepka má s fast fashion viac spoločného, než si možno myslíte
To, že luxusné módne značky často využívajú dodávateľov, ktorí nedodržiavajú základné pracovné právo, nie je žiadnou novinkou. V posledných rokoch však táto problematika získava oveľa väčšiu pozornosť. Napríklad vlani ovládli titulky médií správy o tom, že spoločnosti ako Tod’s, Valentino, Loro Piana, Dior alebo Giorgio Armani čelia kontrole pre svoju údajnú nedbanlivosť pri riadnom audite svojich dodávateľských reťazcov.
Zdroj: Loro Piana, Tod’s
Napríklad značka Loro Piana, známa kašmírovými svetrami, podľa talianskych súdov zadala výrobu niektorých produktov externej firme prevádzkovanej v Číne. Tá následne zadala prácu dvom spoločnostiam, ktoré však v skutočnosti boli nelegálnymi dielňami na predmestí Milána. Talianska polícia v nich našla 10 pracovníkov, z toho päť nelegálnych migrantov, ktorí boli nútení pracovať až 90 hodín týždenne, a to často aj len za štyri eurá na hodinu.
Módny dom Loro Piana bol preto podľa The Guardian kvôli údajnému vykorisťovaniu pracovníkov podriadený dvanásťmesačnej súdnej správe. Podobný osud stretol aj ďalšie renomované luxusné značky. Koncom minulého roka predbežnému vyšetrovaniu čelili značky ako Prada, Versace, Gucci, Dolce & Gabbana, Ferragamo, Missoni, Givenchy Italia či Yves Saint Laurent Manifatture. Problémy sa však ani v roku 2025 zďaleka neskončili.
Zdroj: Unsplash | ilustrační obrázek
Dobrovoľná certifikácia nestačí. Odbory čakajú na nariadenie Európskej únie
Téma sa totiž nedávno opäť dostala do popredia vďaka kontrole 11 značiek, medzi ktoré patrili Chanel, Brunello Cucinelli, Etro či Goyard. Vyšetrovatelia od nich podľa servera WWD požadovali dokumenty týkajúce sa správy a kontroly dodávateľských reťazcov. Práve audity sú tým, čo často stojí medzi ligotavým pozlátkom luxusného sveta a nepeknou realitou. Talianske odbory sa preto usilujú o ich sprísnenie a celonárodnú štandardizáciu.
Lenže výsledkom ich tlaku je návrh, ktorý ich predstavám príliš nezodpovedá. Vláda zvažuje prijatie dobrovoľnej certifikácie hodnotiacej dodávateľské reťazce módnych značiek, ktorej cieľom by bola legálnosť a transparentnosť v celom výrobnom procese. Jej odporcovia ju však považujú za úplne bezzubú a obávajú sa, že by slúžila skôr ako ďalší štít luxusných spoločností. Istú nádej však predstavuje legislatíva Európskej únie.
Napríklad v roku 2027 by malo začať platiť nariadenie EÚ o zákaze výrobkov z nútenej práce, ktoré ovplyvní všetky úrovne dodávateľských reťazcov. Zodpovednosť by však mali vziať do vlastných rúk aj samotní zákazníci. Mali by dať jasne najavo, že od luxusných značiek očakávajú to, čo kedysi platilo ako samozrejmosť. Teda nielen kvalitný výrobok, ale aj férové pracovné podmienky, ktoré tradičné remeslo robia tým, čím je.
Zdroje: Autorský článok
