Jedným z mojich obľúbených období je zhruba polovica každého mesiaca, keď sa mi na instagramovom feede začínajú objavovať čerstvo odhalené obálky módnych magazínov na nasledujúci mesiac. Zakaždým si vyberiem pomyselného favorita. Zvyčajne víťazí originálny kreatívny koncept a vizuály, ktoré zaujmú na prvý pohľad. Každému, kto má podobný rituál, určite neuniklo, že hneď niekoľko obálok vplyvných módnych publikácií v októbri vyzeralo, ľudovo povedané, ako cez kopirák. Dôvod je jednoduchý. Všetky fotky nafotil Szilveszter Makó. Kto je tento fotograf, ktorého tvorba ovládla titulné stránky módnych časopisov, a prečo sa o ňom zrazu toľko hovorí?

Kúzla bez Photoshopu. Fotograf Szilveszter Makó dáva prednosť ručnej práci

Maďarský fotograf Szilveszter Makó má za sebou pravdepodobne najúspešnejšie obdobie svojej doterajšej kariéry. Od začiatku roka mu pred objektívom pózovali osobnosti ako Bad Bunny, Rihanna, Olivia Rodrigo či Sandra Bullock. Jeho kreatívna vízia sa však začala formovať dávno pred fotografovaním áčkových celebrít. Folklórne motívy, absurdné výjavy aj surrealistická atmosféra záberov majú korene v detstve strávenom v mestečku Lillafüred, ako aj v jeho netradičnom vzdelávaní. Výsledné fotografie preto nepôsobia iba ako portréty, ale skôr ako inscenované výjavy s vlastným príbehom.

^{Zdroj: ABODI Transylvania}

Osobitú podobu jeho fotografiám dodáva predovšetkým unikátna technika, vďaka ktorej Makóov svet vzniká takmer výhradne postarom. Pri práci využíva ručne vyrábané diorámy, pri ktorých tvorbe siaha prevažne po recyklovaných materiáloch. Prekvapivá je aj skutočnosť, že výsledné portréty nevznikajú s pomocou sofistikovaného štúdiového osvetlenia. Podľa Makóa je blesk jeho najväčším nepriateľom, a preto sa snaží pracovať výhradne s prirodzeným svetlom. Sám však pripúšťa, že počasie, žiaľ, ovládať nedokáže.

Déjà vu na titulnej strane. Jeden fotograf, hneď niekoľko módnych obálok

V októbri sa Makóove fotografie objavili hneď na niekoľkých obálkach prestížnych módnych magazínov. Pre taliansku a americkú edíciu Vogue nafotil speváčku Aliciu Keys a herečku Jennu Ortegu. Jeho služby využila aj priama konkurencia. Americké vydanie ELLE predstavilo na obálke herečku Hunter Schafer, zatiaľ čo britský Harper’s Bazaar stavil na Emmu Corrin. Tým sa však zoznam nekončí. Rovnakú voľbu urobil aj WSJ. Magazine s modelkou Gigi Hadid, ktorá navyše pózovala v rovnakej róbe značky Balenciaga ako Jenna Ortega.

Podobnosť titulných strán vyvolala diskusiu prevažne na sociálnych sieťach, kde časť publika začala dávať najavo presýtenosť fotografovou všadeprítomnou estetikou. Témy sa chopil aj instagramový profil Diet Prada, ktorý umelcovi poskytol priestor reagovať na kritiku. Makó v ňom upozornil predovšetkým na rozdiel medzi tempom umeleckého vývoja a rýchlosťou, s akou dnes publikum konzumuje nielen digitálny obsah. Jeho slová pritom vystihujú jeden z paradoxov súčasnej vizuálnej kultúry. Charakteristický autorský rukopis, spočiatku oceňovaný pre svoju originalitu, sa po dosiahnutí masovej popularity môže za krátky čas stať niečím, čo publikum považuje za opozerané.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Diet Prada ™ (@diet_prada)

Namiesto polemizovania o opakovaní Makóovho vizuálneho štýlu by sme sa však mali zamyslieť nad tým, prečo sa jeho výrazná estetika za taký krátky čas objavila na titulných stranách hneď niekoľkých magazínov. A tiež nad tým, čo táto skutočnosť vypovedá o formovaní kolektívneho vkusu. Zatiaľ čo módne magazíny kedysi fungovali ako pomyselný kultúrny kompas, dnes sa zdá, že sa čoraz častejšie nechávajú viesť tým, čo funguje na sociálnych sieťach. O tom, aká estetika získa pozornosť, tak čoraz výraznejšie rozhodujú algoritmy, lajky a dosahy. Celá kauza nás preto privádza k jednej z odvekých otázok módneho priemyslu. Formuje sa spoločenský vkus zdola, alebo zhora?

_{Zdroje: The Business of Fashion, WePresent, The New York Times}