Fotokniha Fishworm prináša obrazový svet, ktorý pôsobí surovo, intímne a fyzicky. Vznikla z nájdených snímok, osobnej skúsenosti a dlhodobého spolužitia s krajinou amerického štátu Maine. Publikácia pracuje s neuhladenou estetikou a necháva fotografie dýchať vlastným tempom. Nepodáva výklad, naopak ponúka ponorenie a tvorbu vlastného významu. Výsledkom je vizuálny materiál, ktorý zostáva v tele dlhšie ako v pamäti a ocení ho každý milovník čiernobieleho sveta.
Autori knihy Fishworm sa pohybujú mimo inštitúcií, mimo galérií, mimo akademického jazyka. Ich práca je založená na každodennosti, náhode a trpezlivom zbieraní. Fotografie fungujú ako stopa života, ktorý sa odohráva mimo svetla reflektorov. Publikácia stavia na dotyku, opotrebovaní a vrstvení času. Každá stránka pripomína nájdený fragment surového, opotrebovaného a skutočného sveta. Niektoré sú dokonca trochu „creepy“.
Sedem rokov obrázkov z vidieckeho prostredia v štáte Maine. Fishworm ako vizuálny archív cudzích životov
Za knihou Fishworm stojí dvojica umelcov a životných partnerov, Pia Paulina Guilmoth a Jesse Bull Saffire, ktorá sedem rokov systematicky zhromažďovala fotografie v okruhu 60 míľ od svojho domova na vidieku v štáte Maine. Snímky pochádzajú z opustených domov, výpredajov, zaplavených školských budov či odpadových hromád. Obrazy nesú stopy predchádzajúceho života, cudzieho dotyku a času, ktorý sa na nich podpísal.
Zdroj: Void
Technika zohráva v podobe knihy zásadnú úlohu. Autori zdigitalizovali a vytlačili fotografie pomocou starej xeroxovej kopírky, ktorú našli vonku, vystavenú dažďu a chladu. Výtlačok pôsobí drsne, zrnito a nestabilne. Táto „kvalita“ dodáva publikácii charakter fyzického objektu, ktorý sa nesnaží o dokonalosť. Obraz sa stáva materiálom, s ktorým možno narábať intuitívne a bez rešpektovania tradičnej hierarchie fotografického remesla.
Zdroj: Void
Fishworm čerpá zo „zine culture“ (tá označuje nízkonákladovú, autorsky slobodnú publikačnú prax vychádzajúcu z DIY princípov), ktorá oboch autorov formovala dávno pred vstupom do sveta galerijnej fotografie. Guilmoth sa v rozhovore pre magazín Dazed vracia k svojim prvým xeroxovým zošitom, predávaným za pár dolárov v lokálnych obchodoch s hudbou. Kniha sa k tejto skúsenosti otvorene hlási. Pôsobí ako návrat k bezprostrednosti, kde rozhoduje impulz, rytmus ruky a pocit okamihu.
Publikácia funguje ako otvorený priestor. Chronológia išla veľkou obkľukou
Navyše obsah knihy nepodlieha chronológii ani tematickému zaradeniu. Fotografie z rokov 1940 až 2025 sa prelínajú voľne a bez akéhokoľvek vysvetlenia. Každá stránka vyvoláva otázky o pôvode, okolnostiach a motívoch, ktoré sú zámerne ponechané otvorené. Celok preto pripomína vizuálny adresár regiónu, zostavený z náznakov, fragmentov a ticha medzi nimi.
Zdroj: Void
Silnú vrstvu tvorí aj sociálny kontext. Maine, ktorý Fishworm zachytáva, sa výrazne líši od turistického obrazu známeho z lesklých magazínov. Ide o kraj izolácie, fyzickej práce, ekonomického tlaku a života mimo kultúrnych centier. Pre queer komunitu predstavuje každodennú existenciu plnú napätia a ostražitosti. Táto skúsenosť sa do knihy vtláča prostredníctvom výberu obrázkov a ich zoskupení.
Zobraziť príspevok na Instagrame
Autori s ironickou nežnosťou označujú Fishworm ako „dykes digging through trash“ (hrabanie sa v odpadkoch). Tento opis zbavuje projekt akademického odstupu a približuje ho realite, z ktorej vychádza. Publikácia sa vyčleňuje z reprezentácie, ktorá sa zvyčajne spája s privilegovanými hlasmi. Namiesto teórie ponúka skúsenosť. Namiesto vysvetľovania ponúka fyzický dojem. Fishworm je kniha, ku ktorej sa čitateľ vracia bez pevného začiatku alebo konca. Každé otvorenie prináša inú cestu, náladu, detail. Kniha funguje ako priestor, nie ako lineárne rozprávanie. Práve v jej otvorenosti spočíva jej sila a zmyslová temnota.
Zdroje: Dazed, Lokator 100, Instagram
