Ak ste si mysleli, že haute couture je posvätná inštitúcia nedotknuteľná pazúrmi umelej inteligencie, ste na omyle. Couturiér Alexis Mabille predstavil kolekciu vytvorenú výlučne s pomocou AI, vrátane modeliek a samotného miesta konania prehliadky. Výsledkom nebola klasická prehliadka, ale digitálna vízia, ktorá otvára otázku, kde končí remeslo a začína technologická dominancia.
Alexis Mabille presunul módu do digitálu. Čas výroby však zostal rovnaký
Francúzsky couturiér Alexis Mabille vo svojej poslednej haute couture kolekcii stavil na umenie paradoxu. Vytvoril ju totiž kompletne s pomocou umelej inteligencie. Z tradičnej niekoľkomesačnej tvorby tak odstránil element remesla v podobe zlatých rúk couture ateliérov, podieľajúcich sa na šití vzácnych dychberúcich modelov, ktorých cena sa pravidelne pohybuje v sumách niekoľkých desiatok tisíc eur.
Na vytvorenie kolekcie ľahko čitateľných modelov namiesto krajčírov spolupracovali AI špecialisti z celej Európy. Softvéroví mágovia okrem oblečenia vykúzlili pomocou promptov aj modelky, dejisko šou i publikum. Fyzická prezentácia na januárovom haute couture weeku hostí zaviedla do priestoru, kde sa experiment na veľkoformátových obrazovkách premenil vo vizuálne presvedčivú simuláciu módnej šou.


Zdroj: Alexis Mabille
Napriek tomu, že nálepka „AI“ môže evokovať predstavu okamžite vygenerovaných návrhov, realita bola podstatne komplexnejšia. Digitálna kolekcia vznikala na základe Mabilleových skíc päť mesiacov, teda v časovom horizonte porovnateľnom s tvorbou fyzickej kolekcie. Niektoré siluety a simulácie materiálov prešli až 300 iteráciami, aby ich pohyb, štruktúra a interakcia s telom zodpovedali fyzikálnej realite.
Inovácia na úkor úcty k remeslu. Ľudskosť nie je súčasť, ktorú stačí vymeniť
V estetickom meradle sa kolekcia v porovnaní s konkurenciou pohybovala skôr na úrovni podpriemernej ready-to-wear kolekcie. Bezpochyby však otvorila komplexnú filozofickú debatu na tému „Čo si myslíte o AI v haute couture?“, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Aristoteles. Kým Mabille testuje hranice kreatívneho laboratória haute couture, puristi v oblasti módy, vrátane Fashionup, majú pocit, že sa dotýka samotných základov systému.


Alexis Mabille
Značky síce umelú inteligenciu bežne implementujú do kampaní a vizualizácií, šitie vysokej módy však stojí na odlišnom hodnotovom systéme. Ako najváženejšia forma odevného umenia je založené na ľudskej expertíze, čase a fyzickej práci ateliérov. Práve v tomto bode sa pointa tradičného haute couture a Mabilleov „inovatívny“ pokus odpudzujú ešte väčšou silou ako dva magnety s rovnakým pólom.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Podľa návrhára bol katalyzátorom experimentu snaha pomôcť súčasným klientom lepšie vizualizovať samotné návrhy, pričom zdôraznil, že za výstupmi umelej inteligencie stojí aj ľudská práca. Myšlienka technologickej pomoci je legitímna. Otázkou však zostáva, či práve remeselné zručnosti a ľudský dotyk by mali byť v digitálnom veku tak dramaticky predefiniované.
Podľa návrhára by sa vysoká móda mala neustále meniť a vynájsť sa nanovo. Alexis Mabille nie je prvým ani posledným návrhárom, ktorý testuje možnosti umelej inteligencie v kontexte módy. Kľúčom však nie je použitie technológie, ale spôsob, akým je integrovaná. Rešpekt k historickému dedičstvu a tradičným umeleckým formám by mal zostať východiskovým bodom pre akúkoľvek inováciu.
Zdroje: Fashion Network, WWD, Monocle

