Japonská avantgardná umelkyňa Yayoi Kusama, ktorej svet plný bodiek, tekvíc a nekonečných zrkadlových priestorov sa stal jedným z najrozpoznateľnejších vizuálnych jazykov súčasného umenia, zomrela vo veku 97 rokov. Kusama sa stala jednou z najvplyvnejších osobností, ktorej tvorba na pomedzí umenia, módy a komercie zásadne ovplyvnila spôsob, akým luxusné značky premýšľajú o spolupráci s umelcami.
Pod menom Yayoi Kusama si človek ihneď vybaví červenú parochňu, bodky, tekvice, zrkadlové miestnosti a tiež kabelky Louis Vuitton pokryté jej charakteristickou grafikou. Práve spolupráca s francúzskym módnym domom pomohla jej tvorbe definitívne prekročiť hranice súčasného umenia a dostať ju do šatníkov, výkladov a popkultúry. Kusama zomrela v polovici augusta v tokijskej nemocnici. Jej úmrtie potvrdil o dva týždne neskôr zberateľ a jej manažér David Zwirner.
Bodkovaná ikona. Kusama priniesla do estetiky Louis Vuitton hravosť
V roku 2012 sa vtedajší kreatívny riadiel Louis Vuitton Marc Jacobs rozhodol spojiť značku s tvorbou Yayoi Kusamy. Kolekcia vychádzala z jej ikonických motívov bodiek, ktorými ozdobila kabelky, oblečenie a ďalšie doplnky. Spolupráca však nezostala len pri produktoch. Louis Vuitton jej estetiku preniesol aj do svojich obchodov a vytvoril z kolekcie rozsiahly vizuálny svet.
Zdroj: Louis Vuitton
Louis Vuitton sa na umelkyňu opäť obrátil o desať rokov neskôr. Svoj vizuálny jazyk prepožičala módnemu domu aj v roku 2023. Značka dokonca na počesť tejto spolupráce ozdobila svoje vlajkové predajne obrími inštaláciami bodiek a sochou samotnej umelkyne.
Halucinácie a rebelstvo. Kusama prežila časť života v búrlivom New Yorku
Dnes je takmer ťažké uveriť, že Kusama bola po veľkú časť života vnímaná ako outsiderka. Narodila sa 22. marca 1929 v japonskom Matsumote a už od detstva zažívala halucinácie, pri ktorých videla okrem iného svetelné záblesky, kvety a bodky. Práve tie sa neskôr stali základom jej nezameniteľného umeleckého jazyka.
Zdroj: Louis Vuitton
V roku 1957 odišla do Spojených štátov a o rok neskôr sa usadila v New Yorku. Pohybovala sa v avantgardných kruhoch a vo svojej tvorbe pracovala s opakovaním a abstrakciou v čase, keď newyorské umenie ovládali iné umelecké smery. V 60. rokoch sa venovala aj performanciám a protivojnovým happeningom a jej meno sa začalo spájať s radikálnou newyorskou avantgardou. Po návrate do Japonska sa v roku 1977 dobrovoľne rozhodla žiť v psychiatrickej nemocnici v Tokiu. Jej umelecká tvorba sa tým však neskončila. Zo štúdia neďaleko nemocnice pokračovala v práci a zostala mimoriadne produktívna až do vysokého veku.
Od outsidera k módnej ikone. Slávu Kusamovej priniesol aj Instagram
Jej veľký návrat na medzinárodnú scénu prišiel až neskôr. Zásadnú rolu v ňom zohrali predovšetkým takzvané Infinity Mirror Rooms, čo sú inštalácie založené na zrkadlách a svetlách vytvárajúce ilúziu nekonečného priestoru. S nástupom sociálnych sietí sa z nich stal globálny fenomén. Jej umenie sa tak dostalo k publiku, ktoré by do galérie možno nikdy neprišlo.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Kusama pritom netvorila len vizuálne umenie. Počas svojej osemdesiatročnej kariéry sa venovala aj literatúre, poézii, filmu, performancii, sochárstvu a inštaláciám. V roku 2016 dostala japonský Rad kultúry a jej diela sa stali súčasťou najvýznamnejších svetových múzeí a zbierok.
Jej príbeh je tak zároveň príbehom o tom, ako sa z osobného a veľmi špecifického umeleckého jazyka môže stať globálny fenomén. Z bodiek, ktoré Kusama spájala s vlastnými halucináciami, sa stal jeden z najrozpoznateľnejších motívov súčasného umenia. Jej estetika zostane navždy spojená aj so svetom módy. Nebola len umelkyňou, s ktorou si značka vytvorila kolekciu. Bola ukážkou toho, že silný umelecký rukopis môže fungovať ako vlastný módny jazyk.
Zdroje: WWD, Louis Vuitton, Guardian, Fashion United
