Od špičkových návrhárov až po ikonické looks, queer kultúra vždy slúžila ako inšpirácia k radikálnej autenticite. Móda má v jej histórii čestné miesto, ktorého význam siaha ďaleko za hranice estetiky. V časoch, keď byť otvorene queer znamenalo vystaviť sa postihom a nebezpečenstvu, fungovalo práve oblečenie ako tichý jazyk. Vďaka šatke, brošni alebo náušnici queer ľudia rozpoznali jeden druhého a vďaka veľkolepej ballroom scéne mali aj ľudia na okraji spoločnosti priestor zažiariť na mólach. Ako sa queer kultúra zapísala do módneho sveta, ktorý poznáme dnes?

Jedným z prvých queer fashion symbolov, o ktorých vieme, bol zelený klinček v gombíkovej dierke. Ešte koncom 19. storočia ho nosili prívrženci Oscara Wilda, aby mali šancu sa navzájom rozpoznať. O 100 rokov neskôr prišiel hanky code, teda systém farebných vreckoviek umiestnených v zadnom vrecku džínsov, ktorý v 70. rokoch umožňoval gayom diskrétne komunikovať svoju orientáciu. Pre ženy, ktoré hľadali iné ženy, plnili podobný účel fialky, výrazné prstene, flanelové košele či karabínky. Dnes už niekde nie je potrebné prirodzenosť schovávať do módnych doplnkov. Queerness však zostáva zásadnou súčasťou sveta módy.

View this post on Instagram

 

Žiariť jasnejšie ako svetlá reflektorov. Z okraja spoločnosti až na prehliadkové móla

Výrazné siluety, odvážny make-up, precízne korzety. Drag queens priniesli do módneho sveta estetiku camp, ktorú v eseji Notes on „Camp“ opísala spisovateľka Susan Sontag ako oslavu nadsázky, irónie a extravagancie. Zatiaľ čo štát hrozil represiou a väznením, v uzavretých nočných kluboch queer ľudia posúvali hranice expresívnej módy. Takzvaná ballroom kultúra afroamerických a latinskoamerických queer komunít, ktorá prišla na scénu v 20. storočí, okrem svetoznámych tancov vogue a waacking priniesla aj nové možnosti pózovania na mólach alebo tradíciu performance v rámci módnych prezentácií.

 

^{Zdroj: Reuters}

Okrem toho dali práve queer subkultúry vzniknúť boomu androgýnnej módy a búraniu arbitrárnych hraníc medzi pánskym a dámskym šatníkom. Dnes je smoking pre ženy alebo sukňa a šperky pre mužov bežnou záležitosťou, nie vždy však išlo o samozrejmosť. Keď Jean Paul Gaultier v 80. rokoch posielal na mólo mužov v sukniach a korzetoch, zožal vlnu pohoršenia. To ale queer módu nemohlo zastaviť. Alessandro Michele dnes pre Gucci navrhuje hneď niekoľko androgýnnych kolekcií a queer stopu zanechal aj Gianni Versace, ktorý v slávnej kolekcii Bondage (1992) svetu predstavil estetiku gay leather subkultúry.

 

 

^{Zdroj: Gucci}

Queer and iconic. Diverzita robí módu ozajstnejšou

Nie je tajomstvom, že do queer komunity patrili aj najväčšie esá svetového návrhárstva, ako bol Yves Saint Laurent, Cristóbal Balenciaga alebo Gianni Versace. Súčasná high fashion žije queerness prinajmenšom rovnako ako predtým. Príkladom je Jonathan Anderson, ktorý v Loewe dlhodobo pracuje s androgýnnymi siluetami a mäkkými formami, alebo Thom Browne, v ktorého kolekciách sa pánsky oblek mení na plisovanú sukňu. Za zmienku stojí Harris Reed, ktorý svoju rovnomennú značku vedie pod taktovkou „fluid fashion“, teda oblečenia bez genderových hraníc. Vďaka dekádam odvahy a autenticity queer komunít tak dnes to, čo predtým nemohlo byť vidieť na verejnosti, patrí aj na fashion week.

Skutočná reprezentácia však nestavia len na estetike, v high fashion žiaria aj queer ľudia ako takí. Na prehliadkach Chanel, Versace, Mugler, Coperni či Stella McCartney pravidelne oslňuje trans modelka Alex Consani, zatiaľ čo charizmatická herečka a modelka Hunter Schafer preberá prehliadkové móla pre Prada, Maison Margiela, Miu Miu či Dior. Spotlight patrí aj tým, ktorí v módnom priemysle nepracujú. Herec Jeremy Pope a hudobník Conan Gray na tohtoročnom Vogue World v Los Angeles ukázali, že queerness je pre módu stále rovnako zásadná.

^{Zdroje: Out, Them, DIVA, New Haven}