Móda nikdy nebola len o oblečení. Odevom ostatným oznamujeme, kto sme, kam patríme a niekedy aj to, proti čomu stojíme. Politické heslá sa objavujú na prehliadkových mólach, červených kobercoch aj tričkách luxusných značiek. Je ale móda skutočne nástrojom odporu, alebo je z aktivizmu ďalší predajný produkt?
Módny priemysel sa dá od politiky oddeliť len veľmi ťažko. Jesenný fashion week v Paríži prebiehal v čase politickej a ekonomickej neistoty, keď vo Francúzsku protestovali študenti pre stav školstva a tamojšia vláda predstavila rozpočet počítajúci so škrtmi vo výške 43 miliárd eur. Prehliadky napriek tomu ponúkali predovšetkým únik do sveta fantázie, ľahkosti a krásy. Priesvitné látky, éterické siluety a pocit jedinečnosti boli protiváhou k realite.
Zdroj: Dior SS17 | FW18
História módneho aktivizmu je oveľa dlhšia ako súčasná éra sloganových tričiek. Poďme sa však baviť o súčasnosti. Jedným z najznámejších príkladov novodobého aktivizmu bola prehliadka módneho domu Dior v roku 2016, keď vtedajšia kreatívna riaditeľka Maria Grazia Chiuri vo svojej debutovej kolekcii predstavila tričko s nápisom We Should All Be Feminists. Skombinovala ho s pôsobivou večernou tylovou sukňou a jednoduchými teniskami. V priebehu niekoľkých hodín fotografie práve tohto outfitu zaplavili médiá po celom svete.
Téma feminizmu nebola len obyčajným nápisom na oblečení, odrážala sa aj vo výbere hudby, odkaze na aktivistku Chimamandu Ngozi Adichie a v samotných návrhoch. Návrhárka o rok neskôr na feministickú líniu nadviazala líniou s názvom Why Have There Been No Great Women Artists. O desať rokov neskôr už podobný spôsob komunikácie nepôsobí tak prekvapivo. Sloganové tričko sa stalo jedným z najjednoduchších spôsobov, ako dať oblečeniu politický význam. Lenže práve jeho jednoduchosť je zároveň jeho najväčšou slabinou. Čo sa stane s politickým odkazom vo chvíli, keď sa dá jednoducho kúpiť?
Protect the Dolls! Správne mierená iniciatíva môže mať konkrétne dosahy
Minuloročný príklad trička s nápisom Protect the Dolls od Connera Ives ukazuje, že odpoveď nemusí byť nutne cynická. Ives tento kúsok pôvodne vyrobil ako osobnú reakciu na rastúcu proti-trans rétoriku v Británii. Keď sa slogan objavil na konci jeho londýnskej prehliadky, okamžite získal oveľa širší význam. Z pôvodne jednorazového kusu sa po verejnej podpore stal produkt, ktorého predaj vyniesol organizácii Trans Lifeline asi 380-tisíc libier. Za jediný mesiac dostal návrhár približne 5 tisíc objednávok.
Zdroj: Connor Ives
To je podstatný rozdiel. Aktivistické oblečenie nemusí byť automaticky prázdnym gestom len preto, že sa predáva. Ak za ním stojí konkrétna iniciatíva, peniaze putujú ku konkrétnej organizácii a samotný dizajn vychádza z reálnej skúsenosti komunity, môže mať tričko väčší dosah než len niekoľko hodín pozornosti na sociálnych sieťach. Kampaň Protect the Dolls navyše ukázala, ako sa výraz pôvodne spojený s queer ballroom kultúrou môže prostrednívom módy dostať k oveľa širšiemu publiku.
A čo my ostatní? Poukazovať na nerovnosti v prostredí luxusu je trochu paradox
Nedávno zašli ešte ďalej návrhári Steven Raj Bhaskaran a Hannah Rose Dalton, ktorí stoja za značkou Matières Fécales. Ich jarná kolekcia pre rok 2027 bola postavená na myšlienke prerozdelenia reprezentácie. Zatiaľ čo predchádzajúcu sezónu poňali ako satirický pohľad na svet jedného najbohatšieho percenta spoločnosti, teda miliardárov a najbohatšej klientely, tentoraz obrátili pozornosť práve na tých zvyšných 99 percent.
Zdroj: Matières Fécales | SS27
Prvá časť kolekcie bola výrazne autobiografická. Bhaskaran sa inšpiroval životom svojej matky, sestry aj netere a pracoval tiež s náboženskými vplyvmi, ktoré ho sprevádzali počas dospievania. Zakryté hlavy modelov mali podľa neho predstavovať zahalenie mužskej identity a obrátenie konvencie, ktorá sa častejšie spája so ženami. Patriarchálna hypermaskulinita podľa jeho vysvetlenia môže fungovať ako závoj, ktorý mužom bráni ukázať ich skutočné ja. Lenže je to naozaj kritika, keď ju predstavujete na jednej z najluxusnejších módnych platforiem, kde v prvom rade sedadiel sedí Rihanna?
Politika módnej infraštruktúry. Kto v nej naozaj rozhoduje?
Móda sa stále na niečo hrá, veď o tom celom vlastne je. Škoda, že už to ale zachádza za hranice morálnych zásad. Met Gala tento rok čelilo protestom kvôli účasti a finančnej podpore miliardára a majiteľa Amazonu Jeffa Bezos a jeho manželky Lauren Sánchez Bezos. Pár mal podujatie podporiť sumou až 10 miliónov dolárov. Súbežne s akciou protestovali zamestnanci Amazonu proti pracovným podmienkam v spoločnosti. Popri Met Gala preto vzniklo alternatívne podujatie Ball Without Billionaires, na ktorom sa spojili odborári, aktivisti, pracovníci Amazonu a návrhári. Jeho témou bolo Labor Is Art.
Zdroj: Profimedia
Tu už nejde len o otázku, ako môže byť oblečenie politické. Politickou sa stáva samotná infraštruktúra módy – teda to, kto prehliadku financuje, kto na nej zarába, kto dostane pozvánku a kto zostane pred dverami. Móda môže hovoriť o reprezentácii, právach alebo o spoločenskej zmene, zároveň ju však financujú veľké korporácie a funguje vnútri systému založeného na peniazoch a moci. Sociálne siete dnes navyše tieto rozpory odhaľujú oveľa rýchlejšie. Veľmi nápadný bol podobný rozkol aj na tohtoročnej edícii Vogue World v Miláne, ktorú sponzorovala spoločnosť OpenAI.
Zdroj: Reuters
Hry so slovíčkami a hranie sa na niečo, čo je v skutočnosti naopak, ukázali tento rok v septembri aj udalosti okolo Newyorského fashion weeku. Protestujúci z organizácie PETA narušili prehliadku COS a vtedajšieho prezidenta a CEO CFDA Stevena Kolba niekto z publika natočil na telefón, ako jedného z protestujúcih fyzicky zadržiava. Zástupcovia CFDA následne oznámili, že Kolb bol z funkcie odvolaný. Celý incident poukazuje na väčší problém. Môže módny priemysel tvrdiť, že podporuje odlišné názory a spoločenský dialóg, a súčasne sa snažiť umlčať niekoho, kto tento dialóg vedie priamo na jeho pôde?
Nie je však všetko stratené. Móda má moc, len ju musí správne nasmerovať
Móda však nie je odsúdeniahodná. Keď sa v Kyjeve v septembri konal Ukrajinský týždeň módy, ruské útoky na mesto zosilneli. Prehliadky pokračovali za prísnych bezpečnostných opatrení, pri poplachu sa program prerušoval a tri prehliadky sa konali priamo v krytoch. Napriek tomu sa podarilo predstaviť kolekcie 50 značiek. Pre organizátorov nebolo pokračovanie iba otázkou obchodu, ale aj udržania platformy, ktorá ukrajinskej móde poskytuje medzinárodnú viditeľnosť a ukazuje určitú odolnosť ukrajinského národa.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Podobne sa rozhodli pokračovať aj organizátori fashion weeku v Tbilisi, hoci Gruzínsko čelí politickej a spoločenskej nestabilite a časť queer návrhárov z krajiny odišla. Pre zakladateľku Mercedes-Benz Fashion Week Tbilisi Sofiu Tchkonia nebolo riešením podujatie zrušiť. V čase politickej krízy bolo podľa nej dôležité, aby sa fashion week konal. Móda má totiž zvláštnu schopnosť pohybovať sa medzi odporom a komerciou. Vie zviditeľniť problém. Vie dať hlas ľuďom, ktorí ho nemajú, no rovnako ľahko môže ich skúsenosť využiť ako súčasť marketingu. Dokáže byť radikálna a súčasne veľmi nedostupná.
Móda nie je politika a tričko nie je protestné hnutie. Napriek tomu môže vytvoriť priestor, v ktorom sa o politike začne hovoriť. Dokáže priniesť určitú tému ľuďom, ktorí by ju inak ignorovali. Môže dať peniaze organizácii, ktorá ich skutočne potrebuje. Môže udržať pri živote kreatívnu scénu krajiny, v ktorej prebieha vojna. A takisto môže ukázať, že za krásnym oblečením existuje systém ľudí, peňazí a moci, o ktorom sa už nedá tak ľahko mlčať.
Zdroje: Autorský článok
