Začne sa to nohavicami, sakom alebo cylindrom a skončí sa to požiadavkami na rovnaké práva. Absolútnym chaosom a vstupom ženy tam, kde nemá čo hľadať. Asi také boli reakcie na premenu dámskej módy koncom 19. storočia. Preberanie maskulínnych prvkov vyvolalo také silné odozvy, že niektorí hovorili až o konci sveta. Na priesečník módy a feminizmu sa pozerá nová výstava v parížskom Palais Galliera.
Návštevníci nedávno otvorenej parížskej výstavy s názvom A Wardrobe of One’s Own: Dissident Femininities in the 19th Century majú spoločné jedno: až na výnimky sú všetci oblečení v nohaviciach. Nezáleží pritom na tom, aký majú vek, gender alebo štýl. Úplne bežná realita súčasnosti bez slov kontrastuje s predmetom expozície, ktorá spomína na časy, keď pánske prvky v dámskom šatníku vyvolávali obavy z konca sveta.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Priestory Palais Galliera v Paríži pohltili tmavé tóny, z ktorých len nepatrne vystupujú obrysy textúr dámskych kostýmov, jazdeckých nohavíc alebo napoleonských sák. Výstava, ktorá uzrela svetlo sveta koncom septembra, preniká do podobne temnej histórie, v ktorej exponát po exponáte odkrýva stret módy a feminizmu. Sleduje, ako zapájanie maskulínnych prvkov do dámskeho šatníka korešpondovalo s túžbou po väčšej slobode a rovnakých právach.
Zdroj: Kateřina Hlaváčková
Putuje preto do konca 19. storočia, keď sa do mainstreamu dámskej módy začali predierať jazdecké kúsky reflektujúce pánske strihy alebo prvé nohavice určené na bicykel. Na svoje si však postupne prišli takmer všetky prvky vtedajšieho maskulínneho šatníka, od kravát a cylindrov cez vojenské gombíky až po obleky. Tieto modely na výstave dopĺňa okolo 150 historických amatérskych fotografií, ktoré zachytávajú vtedajšiu premenu spoločnosti.
Zdroj: Kateřina Hlaváčková
Nešlo totiž o obyčajnú zmenu toho, čo boli ženy zvyknuté nosiť. Ich rozhodnutie nenechať sa obmedzovať doterajšími pravidlami odráža oveľa výraznejšie stieranie binarít, ktoré dovtedy nebolo také ľahké spochybniť. Nešlo len o obmenu šatníka, ale o budovanie nového postavenia v spoločnosti. Výstava preto nezostáva len pri samotnom opise módy, zachytáva takisto vtedajšie reakcie mainstreamu, ktoré sa nedajú opísať inak ako dramatické.
Zatiaľ čo niektorí hovorili o konci sveta, iní uvažovali nad tým, že už nebude možné rozoznať ženy od mužov. Hneď ako si aj ony oblečú saká a nohavice, spoločnosť zamieri do záhuby. Práve vďaka tomuto aspektu pôsobí výstava nielen ako exkurzia do minulosti, ale aj ako zrkadlo súčasnosti. Niektoré z výrokov totiž až nápadne pripomínajú slová, ktoré niektorí tak radi vyťahujú pri debatách o genderi a právach LGBTQI+.
Queer ľudia sú pritom jedným z hlavných dôvodov, prečo maskulínne prvky do dámskych šatníkov prenikli. Boli to práve lesby, nie výhradne, ale často z umeleckých kruhov, ktoré sa ako jedny z prvých postavili proti nekompromisným módnym pravidlám. Na výstave to reprezentuje šatník maliarky Rosy Bonheur. Rovnako ako celá expozícia pripomína, akú dlhú cestu museli ženy v boji za svoje práva prejsť. Či už v móde, alebo mimo nej.
Zdroje: Autorský článok
