Polyester spôsobuje neplodnosť, nylon vám spôsobí rakovinu a všetko oblečenie, čo máte v skrini, je plné večných chemikálií. Takto nejako znejú videá a články, ktoré v módnej komunite rýchlo naberajú na popularite. O škodlivosti syntetických materiálov je dobré vedieť, hovoriť a kriticky premýšľať. Je to s nimi však naozaj také čiernobiele, ako sa na internete s obľubou tvrdí?
Súčasný svet čelí rekordnému množstvu civilizačných chorôb, environmentálnych hrozieb a korporátnej netransparentnosti. Nie je prekvapujúce, že ľudia na rastúcu hrozbu zdravotných komplikácií, ktorým sa dá predchádzať, reagujú väčšou opatrnosťou. Vo svete módy sa pozornosť tých, ktorí sa obávajú o svoje zdravie, obracia hlavne na syntetické materiály. Instagram je plný videí, kde ľudia vyhadzujú oblečenie z polyesteru, a na tento health-conscious trend sa naladili aj samotné značky. Čo ak sa však zo zdravotného zastrašovania v móde stáva nový biznis, ktorý nakoniec prináša len ďalší zmätok?
View this post on Instagram
Koža je veľký a zraniteľný orgán. Zaslúži si našu plnú pozornosť aj ochranu
Opatrnosť je dnes na mieste, či už ide o potraviny, digitálne technológie, alebo práve módu. Odevný priemysel využíva tisíce chemických látok na to, aby naše oblečenie mohlo byť elastické, nepremokavé alebo proste len čo najlacnejšie. Mnohé z týchto chemikálií dokážu pri dlhodobom kontakte s kožou prispieť k narušeniu hormonálnej rovnováhy, zanechať v tele nechcené stopy či dokonca zvýšiť riziko niektorých ochorení. Ako rizikové materiály sa v móde javia najmä polyester, nylon, elastan či syntetický latex.
Zdroj: Louis Vouitton
Často skloňovaným nepriateľom, ktorého spomínané látky obsahujú, sú mikroplasty, ktorým je takmer nemožné sa vyhnúť, alebo takzvané PFAS, známe tiež ako večné chemikálie. Výroba syntetiky sa často nezaobíde bez plastifikátorov (ftalátov), spomaľovačov horenia či práve týchto večných chemikálií, ktoré zabezpečujú vodoodpudivosť a pružnosť. Takéto látky sa môžu prostredníctvom potu a trením dostať až do ľudskej pokožky. Riziko stúpa najmä pri tesnom športovom oblečení alebo funkčnej bielizni. Rozhodne však neplatí, že by všetky tieto kúsky automaticky znamenali zdravotné riziko.
Zdroj: Dior
Zelený marketing je stále iba marketing. Kľúčom k zdravšiemu obliekaniu je skutočná informovanosť
Bez ohľadu na šokujúce titulky niektorých príspevkov na sociálnych sieťach je pravda taká, že pár percent elastanu v džínsach alebo svetri predstavuje pre ľudské zdravie zanedbateľné riziko. Vyhýbať sa syntetickým materiálom dlhodobo a systémovo je rozumný spôsob, ako svoje zdravie preventívne chrániť, no zbaviť sa nárazovo všetkého, čo nejakú syntetiku obsahuje, je nielen neekologické, ale aj zbytočné. Často to nie je samotné vlákno, čo predstavuje najväčšie nebezpečenstvo, ale jeho sekundárne chemické úpravy (vodoodolné nátery, nepriedušné potlače) a dlhodobá kumulatívna expozícia.
Zdroj: GOTS
Najčastejším reálnym vplyvom syntetiky na ľudské telo tak zostáva nepriedušnosť, ktorá vytvára vlhké prostredie podporujúce kontaktnú dermatitídu a kvasinkové infekcie. Výrobcovia udržateľnejšej módy často zneužívajú náš strach zo zdravotného rizika a ponúkajú vlastné prírodné alternatívy: organickú bavlnu, ľan, hodváb či bambusovú viskózu. Tie síce môžu byť skutočne príjemnejšie a zdravšie, no aj obyčajná bavlna býva často masívne ošetrovaná pesticídmi a následne farbená syntetickými farbivami.
@mollyhoulihannIt pays to know the between GOTS and OEKO TEX certified fabrics! Especially when paying a premium for ‘organic’ garments. GOTS (global organic textile standard) – audits the FULL supply chain from growing to the final fabric, inlduding the sustainability and ethical aspects of production. OEKO TEX 100: simply tests the final product for harmful substances. #sustainablefashion #organicproduct #naturalfibers #ethicalfashion #australianfashion
Realisticky sa tak dajú riziká znížiť bez toho, aby sme rovno vyhodili celý šatník. V športovom oblečení napríklad nie je vhodné chodiť celý deň a všeobecne by sme v syntetických kúskoch nemali spať. Veľké množstvo povrchových chemikálií z výroby sa dá odstrániť tým, že kúsky pred prvým nosením vyperieme. Pri nákupe nových vecí je dobré vedieť čítať štítky. Samotné označenie „vyrobené z bavlny“ alebo „PFAS free“ ešte správnu voľbu nezaručuje, ale napríklad certifikácie ako OEKO-TEX Standard 100 alebo GOTS sú už pomerne spoľahlivé. Zlatým pravidlom je nosiť prírodné materiály tam, kde sú telu najbližšie, a syntetiku vrstviť ďalej od kože.
Zdroje: CEH, IARC, Arms of Angels, The Rugged Soul
