Perina z detstva, hrnček Granko, kocka cukru či plyšové kura. Študentka ateliéru Dizajn odevu na Univerzite Tomáša Baťu (UTB) v Zlíne Terezie Kožíková premenila osobné spomienky na kolekciu Cukr, káva, limonáda. Tú predstavila na jesennom Mercedes-Benz Prague Fashion Weeku. Prostredníctvom objemných siluet, netradičných materiálov a výrazných klobúkov skúma, ako nás formujú predchádzajúce generácie a aké hodnoty, príbehy a emócie si od nich nesieme ďalej. V rozhovore približuje tvorivý proces, vzťah k tradícii aj plány do budúcnosti, v ktorej by sa rada venovala kostýmovej tvorbe pre film a divadlo.
Predpokladám, že názov vašej poslednej kolekcie Cukr, káva, limonáda sa vzťahuje na jednu z vašich detských spomienok. Je to tak?
Pravdupovediac, názov kolekcie vznikol celkom nečakanou cestou. Dlho som pri jej vytváraní nevedela prísť na ten správny názov, ktorý by ju dostatočne vystihoval. Tak som ju začala pracovne volať Cukr, káva, limonáda, skôr zo žartu, kým nevymyslím niečo lepšie. Postupom času mi však tento názov prirástol k srdcu a uvedomila som si, že vlastne celú kolekciu krásne charakterizuje. Zároveň vo mne vyvoláva nostalgické spomienky na detstvo, keď sme sa túto hru ako deti hrávali.
Čo teda v kolekcii zobrazujete?
Kolekcia sa inšpirovala piatimi artefaktmi z môjho detstva, ktoré sú pre mňa dôležité a vyvolávajú vo mne nostalgické spomienky. Patrí medzi ne perina, hrnček Granko, kocka cukru, plyšové kura a gerbera. Každý predmet mám navyše spojený s niekým zo svojej rodiny alebo priateľov. Prvým artefaktom je perina súvisiaca s mojím domovom. Pri jej transformácii do odevu som vychádzala z charakteristických vlastností, čo sa odrazilo aj v materiáli, ružovej sypkovine, pretože z nej bola ušitá aj moja detská perina. Koncept vychádzal z vlastností, ako sú mäkkosť a hrejivosť. Preto som zvolila práve bundu.
Zdroj: Martin Matula
Myšlienka vytvorený odev obliecť rovnako ako perinu prišla náhodne. Najskôr som ušila základnú vrstvu, ktorá predstavuje perinu, a tú som následne obliekla, na čo som zvolila prúžkovanú látku, pretože prúžky vo mne vyvolávajú nostalgiu. K základnej vrstve je pripevnená pomocou niťových gombíkov, vďaka čomu je plne vymeniteľná.
A ako ste do odevu previedla hrnček na kakao?
Rovnako som vychádzala z jeho vlastností, ako sú tvrdosť a tvar porcelánu. Hrnček mi pripomína moju starú mamu a tetu, u ktorých som svojho času vypila aj päť hrnčekov kakaa denne. Detaily typického hrnčeka som sa snažila preniesť do odevu prostredníctvom pevnejšej konštrukcie a tvarovania. Pri hľadaní siluety som si vytlačila fotografie hrnčekov, skladala som z nich koláže a vytvárala návrhy jednotlivých modelov. Bodky som chcela reinterpretovať, takže som ich do vlny preniesla pomocou techniky plstenia. Model dopĺňa klobúk znázorňujúci spodnú časť hrnčeka.
Zdroj: Martin Matula
Model inšpirovaný kockou cukru sa zas viaže k našim rodinným priateľom. Teta hovorievala o kocke cukru, že je to tá najlacnejšia bonboniéra, a naučila nás ju ako deti jesť. Pri tvorbe som vychádzala z myšlienky, že kocka cukru je na začiatku tvrdá a drží svoj tvar, no postupne sa rozpadá. Tento princíp som preniesla do odevu pomocou gradácie, ktorá sa premieta do jednotlivých častí modelu. Pelerína znázorňuje prvú fázu, keď je kocka ešte tvrdá a drží svoj tvar, čo podčiarkuje biely zamat, ktorý svojou štruktúrou pripomína kryštáliky cukru. Sukňa je inšpirovaná ďalšou fázou, keď sa kocka začína rozpadať. Preto má rozpárané okraje, ktoré sa postupne ďalej párajú, a proces rozpadu tak pokračuje aj pri nosení odevu. Konečná fáza gradácie sa premieta do klobúka, pri ktorého tvorbe som využila vypárané nite znázorňujúce cukor vo chvíli, keď je už úplne rozpustený.
Prečo ste si vybrala práve plyšové kura? To je pomerne špecifická vec.
Dostala som ho od svojho otca po narodení, takže ide o veľmi osobný artefakt. Chcela som vytvoriť odev, ktorý bude príjemný a mäkký a ku ktorému sa človek bude môcť pritúliť rovnako ako k plyšákovi. Preto som zvolila bundu zo žltej kožušiny a podšila ju vatelínom. Silueta vychádza z tvaru plyšového kuraťa. Objemné rukávy sú inšpirované jeho krídlami, zatiaľ čo skladané nohavice z oranžového semišu vychádzajú z tvaru jeho nožičiek.
Zdroj: Petr Šajgal, Martin Matula
Piatym artefaktom je gerbera, čo mi pripomína druhú starú mamu. Do kolekcie som sa rozhodla zaradiť aj modrý kabát zo svojej predchádzajúcej práce, pretože svojou siluetou aj myšlienkou krásne zapadá do konceptu. Už pri jeho navrhovaní som vychádzala z pocitu nostalgie a inšpirácie štýlom minulých generácií. Model som sa rozhodla prepojiť s gerberou prostredníctvom symboliky jednotlivých častí odevu. Priliehavá silueta kabáta pripomína stonku, zatiaľ čo objemné rukávy znázorňujú listy. Šaty ukryté pod kabátom zas predstavujú kvet. Hoci nie sú na prvý pohľad úplne viditeľné, nesú hlavný význam modelu, podobne ako spomienky a hodnoty odovzdávané medzi generáciami, ktoré často zostávajú skryté, no majú pre nás veľký význam.
Vaša tvorba je zároveň plná klobúkov, čo najmä medzi študentmi nebýva časté…
Prvý klobúk som ušila pre svoju bakalársku prácu a odvtedy sú neodmysliteľnou súčasťou mojich modelov. Zdá sa mi, že ich krásne dokresľujú, a navyše ma ich tvorba začala naozaj veľmi baviť. Každý klobúk sa viaže ku konkrétnemu modelu z kolekcie.
Forma vyjadrenia aj uctenie tradícií. Teatrálne vplyvy chce mladá dizajnérka zužitkovať v kostýmovej tvorbe
Kedy ste sa prvýkrát rozhodla, že sa chcete venovať móde? Čo vás k tomu viedlo?
Môj záujem o módu vznikol už v detstve, keď som maľovala postavy a kreslila im odevy alebo obliekala barbíny, čo ma nesmierne bavilo. Myslím si, že išlo o postupný vývoj a móde som sa chcela venovať predovšetkým preto, že ma to jednoducho bavilo. Vyštudovala som preto aj strednú umeleckú školu zameranú na dizajn odevu, takže pokračovať v tomto odbore na vysokej škole bolo pre mňa úplne prirodzeným krokom.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Aký je váš proces tvorby?
Vo svojej tvorbe sa zameriavam na odev ako prostriedok na vyjadrenie myšlienky, príbehu a konceptu. Každý môj projekt vychádza z odlišnej témy, ktorú sa snažím rozvíjať do hlbšieho významu a prevádzať do osobitej vizuálnej podoby. Charakteristickým prvkom mojej práce je experimentovanie s objemom, proporciami a siluetou, vďaka čomu získava odev výraznú priestorovosť a dynamiku. Dôležitou súčasťou tvorivého procesu je hľadanie vzťahu medzi konceptom, materiálom a formou. Inšpiráciu nachádzam v témach, ktoré mi umožňujú objavovať nové pohľady a vytvárať odevy s vlastným príbehom.
Na čom aktuálne pracujete?
Na svojej diplomovej práci, v ktorej sa venujem tradičnému ľudovému odevu mesta Hluk, konkrétne sviatočnému a svadobnému kroju. Táto téma je mi veľmi blízka, pretože z Hluku pochádza moja rodina a mám tam aj svojich najbližších priateľov. Vo svojej práci by som chcela nielen priblížiť krásu a význam hluckého kroja, ale aj prispieť k zachovaniu povedomia o tejto tradícii, aby postupne nezanikala. Jej súčasťou bude autorská odevná kolekcia inšpirovaná prvkami hluckého kroja, ktoré by som chcela citlivo preniesť do súčasného odevného dizajnu. Chcem hľadať spôsoby, ako jeho prvky, symboliku a hodnoty reinterpretovať prostredníctvom súčasnej módy. Prepojím tradíciu so súčasnosťou a zároveň zachovám rešpekt k pôvodu, kultúrnemu významu a historickej hodnote.
Čo vám odovzdala predchádzajúca generácia návrhárov?
Inšpiráciu a túžbu dosiahnuť niečo viac.
Ako vnímate štúdium na UTB? Zlepšila by ste na ateliéri niečo?
Povedala by som, že pozitívne. Ateliér sa nám snaží ponúkať rôzne príležitosti, či už ide o možnosť prezentovať našu tvorbu na módnych prehliadkach, alebo o rôzne spolupráce. Škola nám takisto ponúka veľa možností, napríklad vycestovať na Erasmus alebo absolvovať zahraničnú stáž, a to aj po skončení štúdia. Čo sa týka zlepšení, povedala by som, že nikdy nie je nič dokonalé, ale ja som so štúdiom na tejto škole spokojná a myslím si, že som vďaka nemu mala možnosť vyrásť a posúvať sa ďalej.
Zdroj: Terezie Kožíková
Kde sa vidíte o pár rokov?
Dizajn odevu a móda ma nesmierne bavia, no do budúcna by som sa rada zamerala aj na kostýmovú tvorbu. Mojím cieľom je pracovať ako kostýmová výtvarníčka alebo kostymérka pri filme či v divadle. Možno je to viditeľné aj v mojej tvorbe, ktorá má často teatrálny charakter.
Zdroje: Autorský text
