Niektoré veci nás znepokojujú, a predsa od nich nedokážeme odtrhnúť pohľad. Možno je to tým, že nás vytrhávajú z každodennosti a ponúkajú niečo nečakané. Tma, nezvyčajné detaily a motívy na pomedzí krásy a hrôzy si našli svoje miesto aj vo svete módy. Napríklad kolekcia Alexander McQueen jar/leto 2027 ukazuje, že móda nemusí byť len o dokonalosti. Môže byť znepokojujúca a miestami až desivá. Práve kontrast medzi príťažlivým a nepríjemným jej dodáva zvláštne čaro. To, čo nás najskôr zarazí, v nás môže vzbudiť zvedavosť a horor tak nemusí zostať len na filmovom plátne, môže sa stať aj inšpiráciou pre unikátnu módnu tvorbu.
Krása, z ktorej mrazí. Ako Seán McGirr oživil temné korene značky Alexander McQueen
Móda a horor majú spoločného viac, než by sa mohlo zdať. Obe tieto oblasti dokážu vyvolať silné emócie, narušiť naše predstavy o estetike a pritiahnuť pozornosť práve tým, čo nie je na prvý pohľad príjemné. Značka Alexander McQueen s touto hranicou pracuje už dlhé roky. Jej tvorba sa nebojí temnoty ani prvkov, ktoré môžu pôsobiť znepokojujúco. Namiesto povrchného pôvabu ponúka niečo oveľa menej predvídateľné. Vizuálny svet, ktorý v nás zanecháva silný dojem a núti nás pozerať sa na štýl z inej perspektívy.
View this post on Instagram
Posledná prehliadka značky sa vrátila k jej koreňom, do Londýna, kde sa jej príbeh začal písať. Kolekciu predstavil Seán McGirr,, írsky návrhár, ktorý v roku 2023 prevzal po Sarah Burton post kreatívneho riaditeľa Alexandra McQueen. A ako sa neskôr ukázalo, stala sa jeho poslednou. Vo svojej funkcii totiž po troch rokoch končí. Jeho úlohou bolo nadviazať na odkaz slávneho návrhára, bez toho, aby len kopíroval jeho tvorbu. O to sa pokúsil aj vo svojej poslednej show zasadenej do podzemných priestorov historickej kaplnky Lincoln’s Inn Chapel, medzi kamenné klenby a staré náhrobné dosky. Samotné prostredie tak opäť podčiarklo napätie medzi posvätným a provokatívnym, ktoré sa premietalo aj do samotných návrhov.
Šperky z iného sveta aj rohaté účesy. Keď sa tma stretne s haute couture
Na móle sa stretlo tradičné britské krajčírstvo s energiou nočného Londýna. Predĺžené saká s ostrými ramenami sa striedali s priesvitnými šatami, kovovými výšivkami a koženými postrojmi. Jemný tyl a kvetinové motívy pripomínali krehkosť. Tento dojem však rýchlo zmizol v porovnaní s leskom kože. Krása tu totiž nemala len nežnú, uhladenú podobu. Bola znepokojujúca, no podmanivá, a práve tým si získavala pozornosť. Nič nepôsobilo úplně nevinne, a to ani tam, kde sa na prvý pohľad zdálo, že ide len o eleganciu.
Zdroj: Alexander McQueen
Pozoruhodné boli aj doplnky a účesy. Kovové ozdoby na tele, vytvorené v spolupráci s klenotníkom Shaunom Leanom, pôsobili na koži takmer ako šperky z iného sveta. Vysoko vyčesané účesy s ostrými výbežkami pripomínali rohy. Tieto detaily nepôsobili ako obyčajná ozdoba navyše. Boli súčasťou celého príbehu. Dokázali, že sa neboja prekračovať hranice bežného vkusu a hľadať inšpiráciu aj v tom, čo môže pôsobiť desivo.
Zdroj: Alexander McQueen
Podobnú estetiku rozvíjajú aj Rick Owens, Gareth Pugh alebo Comme des Garçons. Ich tvorba môže na prvý pohľad pôsobiť až príliš temne, nezvyčajne alebo vzdialene bežnému šatníku. Napriek tomu dokáže vzbudiť záujem a otvárať nové pohľady na to, čo móda znamená. Ukazuje, že odev nemusí byť príjemný ani prístupný, aby mal svoj význam. Niekedy nás priťahuje práve to, čo vybočuje z očakávaní a v čom si nie sme úplne istí.
Zdroje: Autorský článok
