Štúdia skúmajúca takmer 800-tisíc fotiek z módneho sveta naprieč štvrťstoročím potvrdila to, čo už všetci dávno vieme. Módny priemysel stále propaguje ultra štíhle modelky ako aspiratívny ideál krásy. Výskum zodpovedá aj aktuálnemu dianiu na hollywoodskej scéne, pred ktorej očami herečky chudnú na kosť zo dňa na deň. Komu podobné praktiky slúžia a dá sa s nimi vôbec niečo robiť?
To, že po prehliadkových mólach kráčajú modelky, ktoré svojím typom postavy ani zďaleka nereflektujú priemerné zákazníčky luxusných značiek, nie je novinkou. Čoraz častejšie fotografie vychudnutých celebrít však problém, ktorý v období „body positivity“ zdanlivo driemal, vracajú opäť na scénu. Do popredia ho posúva aj nedávny výskum potvrdzujúci, že módny priemysel naďalej propaguje extrémnu štíhlosť ako žiadaný ideál krásy.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Štúdia s názvom Cultural Evolution of Human Beauty Standards zanalyzovala takmer 800-tisíc fotografií za posledných 25 rokov z prehliadkových mól, reklám, editoriálov či titulných stránok módnych magazínov. Výsledok bol jasný – ultra štíhle modelky im bezpochyby kraľovali. Tento záver bol obzvlášť zjavný pri high-end značkách, v ktorých bola štíhlosť „nadmerne zastúpená“. A to aj napriek istému pokroku v diverzite.


Zdroj: Gucci
Výskum totiž zaznamenal aj signály rozmanitosti, no tú poháňala najmä inklúzia plus-size modeliek. Pri ženách inej ako bielej pleti bola pritom 4,5-krát vyššia pravdepodobnosť, že budú zároveň plus-size. Podľa vyhlásenia výskumníkov pre portál WWD to viedlo ku špekuláciám, že „módny priemysel konsoliduje viacero znakov diverzity na už aj tak nedostatočne zastúpených jednotlivcoch, namiesto toho, aby štrukturálne rozširoval inkluzivitu.“
Štíhlosť ako marketingová pasca. Nekupujeme si oblečenie, ale vysnívanú postavu
Módna scéna sa teda od prelomu milénia stala rozmanitejšou, a to nielen vďaka rôznym typom postáv, ale aj rôznym farbám vlasov či očí. Štúdia však upozorňuje, že nejde o zásadnú zmenu. Zároveň treba vziať do úvahy, aké rozmery označujú značky za plus-size, a teda „inkluzívne“. Výskum totiž odhalil, že to, čo móda považuje za vstupnú bránu do tejto kategórie – teda veľkosť 12 (naša veľkosť 42) –, je menšie ako veľkosť priemernej Američanky.


Zdroj: Saint Laurent
Dopad propagácie ultra štíhlych postáv, ktoré nezodpovedajú reálnym zákazníčkam, pritom snáď ani netreba pripomínať. Psychologické problémy a poruchy príjmu potravy sú negatívne efekty, ktoré ovplyvňujú všetky vekové aj genderové skupiny. Výskumníci preto vidia riešenie napríklad v pravidlách, ktoré by mohli presadzovať svetové týždne módy. Napríklad Milánsky fashion week stanovil pre modelky minimálne BMI.
Problém však nespočíva v samotných modelkách, ale skôr v kultúrno-sociálnom prostredí, v ktorom sa pohybujú. Úrad pre reklamné štandardy vo Veľkej Británii minulý rok nariadil stiahnuť kampane značiek Zara, Next a Marks & Spencer. Dôvodom bolo práve porušenie regulácie stanovujúcej, že spoločnosti nesmú prezentovať nezdravé typy postáv ako aspiračné. Úrad však označil modelky za zdravé, pričom dôvodom ultra štíhleho vzhľadu bola starostlivo zvolená póza, uhol kamery a osvetlenie. Pre značky ide totiž o čistý marketing.
Móda nesie jasnú zodpovednosť. Ako však pristupovať k známym osobnostiam?
Nie je nutné vysvetľovať, že luxusné módne domy nepredávajú iba oblečenie. Ponúkajú kompletný životný štýl a spolu s ním aj podobu tela, ktorú spoločnosť dlhodobo oceňuje ako tú najlepšiu. Návrhy sú ušité tak, aby sadli modelkám, ktorých typ postavy štatisticky nezodpovedá priemerným postavám žien, ktoré k nim zbožne vzhliadajú. Aj preto majú značky jasnú zodpovednosť za to, aký ideál postavy pomáhajú propagovať.
Našťastie existujú už spomínané nástroje, ako sú pravidla týždňov módy alebo národných reklamných regulátorov, ktorými sa dá ich škodlivá činnosť obmedziť. Svojou troškou do mlyna môžu prispieť aj sociálne siete. Napríklad TikTok minulý rok zablokoval výsledky vyhľadávania pojmu „skinnytok“, ktorý selektoval obsah prezentujúci extrémnu, nezdravú štíhlosť. Podobné zásahy sú však komplexné a často problematické.
To, aký obsah a za akých podmienok majú sociálne siete blokovať, je napokon dlhotrvajúcim a kontroverzným predmetom celospoločenských debát. Riešenie problému s propagáciou extrémnej štíhlosti nie je jednoznačné a možno aj preto s ním po 25 rokoch od éry „heroin chic“ stále bojujeme. Čo je viac, stáva sa ešte komplikovanejším. S nástupom liekov GLP-1, ktoré celebritám pomáhajú chudnúť žmurknutím oka, sa jeho rozuzlenie ešte viac sťažuje.
Príkladom je nedávna internetová diskusia o vzhľade speváčky Ariany Grande a herečky Jenny Ortegy. Obe sa vo videách na sociálnych sieťach objavili s postavou, ktorá pre vystupujúce kosti vyvoláva v mnohých používateľoch obavy o ich zdravie. V reakcii na ich reakciu však vznikla ďalšia debata – tentoraz o tom, do akej miery by mala verejnosť ich telá komentovať. Ani na túto otázku neexistuje úplne priama odpoveď.
Situáciu to, naopak, ako už bolo naznačené, robí ešte zložitejšou. Samozrejme, chceme ženy uchrániť pred nevyžiadaným komentovaním ich tiel, ktoré vychádza z nedostatku informácií a nerešpektovania súkromia. Na druhej strane ide o verejne známe osobnosti, ku ktorým vzhliadajú milióny fanúšikov a túžia byť ako ony. Neostáva nič iné, len neustále viesť túto potrebnú konverzáciu a upozorňovať na to, že ideál vytvorený (nielen) módnym priemyslom je umelý a bez hanby ignoruje realitu, v ktorej jeho milovníci žijú svoje životy.
Zdroje: Autorský článok

