Riziká spojené s vodou patria medzi najväčšie problémy módneho priemyslu, napriek tomu zostávajú jeho neviditeľnou stopou. A to aj napriek tomu, že spôsobujú alarmujúcu krízu v oblasti ľudských práv a štrukturálnu krízu. V novej správe na to upozorňuje nezisková organizácia Drip by Drip. Poukazuje na nedostatok zodpovednosti firiem, ale aj pracovníkov a komunity, ktoré na ich zlyhania doplácajú.
Módny priemysel má na konte množstvo problémov. Od znečisťovania krajiny textilom cez využívanie toxických látok po pálenie nepredaného tovaru. Nič z toho však nepredstavuje najväčšie riziko. Tým sú totiž dopady spojené s vodou, či už ide o jej plytvanie, alebo kontamináciu. Napriek tomu táto téma zostáva ponorená pod hladinou širšieho povedomia. Na povrch ju teraz vynáša nová správa z dielne neziskovej organizácie Drip by Drip.
Zobraziť príspevok na Instagrame
Správa volá po zmene. Väčšinu dopadov nesú pracovníci a znevýhodnené skupiny
Dokument s názvom The Drip: Voices On Water, Labor, and Sustainability in the Fashion Industry definuje vodu ako ľudskoprávny aj štrukturálny problém módneho priemyslu. Upozorňuje na nedostatok zodpovednosti firiem a zároveň na ťaživé dopady na pracovníkov a marginalizované komunity. Téma vody totiž naďalej chýba v rozhodovacích procesoch, audítorských systémoch i správach o udržateľnosti.

Zdroj: Drip by Drip
Dopad módneho priemyslu na vodu je pritom viacnásobný. Snáď najdôležitejším aspektom je spotreba vody. Zatiaľ čo 2,2 miliardy ľudí na svete nemá prístup k pitnej vode, značky ju v obrovskom množstve využívajú na kultiváciu bavlny alebo farbenie látok. Podľa neziskovej organizácie Drip by Drip môže na výrobu páru džínsov padnúť až 9 tisíc litrov vody. Ďalším problémom je kontaminácia vody, ktorá je pri výrobe potrebná.


Zdroj: Unsplash
Vzniká však aj osobnejšia rovina. Správa Drip by Drip, založená na svedectvách expertov i pracovníkov z Indie, Pakistanu a Bangladéša, dokladá, že zamestnancom tovární pracujúcich v extrémnych teplotách často chýba prístup k pitnej vode. Bývalí audítori značiek tiež opísali, ako niektoré firmy menia svoje praktiky tesne pred plánovanými kontrolami. Hneď ako ale pominú, vracajú sa okamžite späť k škodlivým postupom.
Opísané riziká potom správa zhrnula do troch systémových zlyhaní. Ide o nedostatok transparentných dát zo strany zasiahnutých komunít, nerovnováhu medzi záväzkami firiem a ich nákupnými praktikami, aj nevyvážený dopad na pracovníkov a marginalizované skupiny. Dokument volá po zmene zo strany všetkých aktérov. Požaduje prechod od abstraktných cieľov k zodpovednosti založenej na faktoch a osobných skúsenostiach.
Zdroje: Fashion Network, Fashion United, Just Style

