Žofie Soldánová, návrhárka českej značky Naiad, verí, že každá žena v každom veku má svoju vlastnú krásu. Z toho vychádza aj jej tvorba, prostredníctvom ktorej chce ženám ponúknuť možnosť cítiť sa étericky a zároveň silne. Je presvedčená, že česká módna scéna má obrovský potenciál. Miestny trh je však konzervatívny a návrhárom trochu zväzuje ruky, pretože musia nájsť správnu rovnováhu medzi kreativitou a predajnosťou.

Má tvoja módna značka Naiad nejaký charakteristický dizajnový prvok?

Sú ním mačkané textúry, ku ktorým mám osobný vzťah. Vznikli úplnou náhodou pri žehlení podšívky do saka, na ktorej som omylom vytvorila nevratné záhyby. Bola som z toho vtedy dosť nešťastná, pretože sa snažím neplytvať materiálmi, a navyše to bola krásna kvalitná podšívka.

Rozmýšľala som teda, ako ju zachrániť, a rozhodla som sa, že zo záhybov vytvorím abstraktný vzor. Výsledkom bol prírodný, organický motív, ktorý si zachoval náhodnosť, ktorá sa mi páčila. „Mačkanie“, ako túto techniku nazývam, dodáva odevu mnoho pozitívnych vlastností. Po prvé, umožňuje prirodzené prispôsobenie sa tvaru tela a nositeľovi ušetrí čas potrebný na žehlenie.

Čo symbolizuje názov tvojej značky a od čoho sa odvíja?

Názov Naiad vychádza z gréckej mytológie a je odvodený od vodných nýmf najád, ktoré hoci sú smrteľné, sú večne krásne. Verím, že v akomkoľvek veku má každá žena svoju vlastnú krásu a preto nie je potrebné vzhliadať k trendu mladosti. Svojou tvorbou chcem podporovať ženy v ich sebavedomí a unikátnej osobnosti. Názov vznikol počas druhého ročníka môjho bakalárskeho štúdia, keď som chcela v mene značky vystihnúť obsah mojej práce.

^{Zdroj: Samuel Alex}

Ako by si teda svoju tvorbu charakterizovala a pre koho tvoríš?

Tvorím prevažne pre ženy, s výnimkou mojej diplomovej práce a kolekcie HapSen, do ktorej mi prišlo dôležité zapojiť aj pánsky odev. Snažím sa ženám ponúknuť možnosť cítiť sa silne a étericky zároveň. Inšpiráciu často čerpám z harmónie ázijskej estetiky, s ohľadom k môjmu detstvu strávenému v Číne. Mám rada vzťah odevu k telu a s tým súvisiacej práci so strihovou konštrukciou a modeláciou. Za najkrajšie považujem schopnosť prispôsobiť odev konkrétnej nositeľke, jej mieram a jedinečnej osobnosti.

Svoju diplomovú prácu HapSen, ktorú si spomenula, si sa rozhodla venovať projektu zameranému na haptické oblečenie pre osoby so zrakovým postihnutím. Prečo si si vybrala práve túto tému?

Projekt HapSen a zároveň moja diplomová práca je zameraná na haptické oblečenie pre ľudí so zrakovým postihnutím a vznikla v spolupráci s dizajnérkou Valériou Vrbovou. Chceli sme vytvoriť koncept, ktorý by bol nejakým spôsobom užitočný. Valéria mala skúsenosti s oblečením pre atopikov a mňa zaujímal vplyv oblečenia na psychický stav človeka. Zhodli sme sa, že haptická móda nie je veľmi preskúmaná téma, pretože móda je vnímaná skôr ako vizuálna záležitosť.

Počas projektu sme sa spojili priamo s nevidiacimi osobami a s ich pomocou skúmali haptické textúry. Pre mňa to bolo inšpiratívne aj do budúcna, keďže som zistila, ako inak sa dá s odevom pracovať, keď si odmyslíme vizuálnu stránku a obohatíme ho o tú haptickú.

^{Zdroj: Samuel Alex}

Vyštudovala si odevný dizajn na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Čo ťa priviedlo k štúdiu práve tohto odboru?

Bola to dlhá cesta. Keď som bola malá, všade som kreslila a navrhovala rôzne šaty a kostýmy. V tom čase sme žili v Číne a môj brat si na diaľku vyberal, na ktorú strednú školu pôjde po návrate. Keď mu moja mama vtedy pomáhala, narazila na strednú školu textilných umení a povedala mi, že si myslí, že je to škola pre mňa. A nakoniec to tak aj bolo. Ísť na vysokú školu bol taký prirodzený vývoj.

Kolekcie sú pre mňa ako denník. Odrážajú všetko, čím si práve prechádzam

Kde hľadáš inšpiráciu pre svoje kolekcie?

Inšpirácia prichádza z mnohých rôznych miest. Či už zo zážitkov, spomienok alebo aktuálnych udalostí. Kolekcie sú ako denník, ktorý odráža moju životnú etapu z obdobia ich vzniku. Rád vymýšľam oblečenie za pochodu. Chodím a predstavujem si, ako by sa v ňom malo cítiť, na akú príležitosť by sa hodilo alebo ako by sa mala látka pohybovať okolo tela. Na základe toho vymýšľam siluety, ale aj farby alebo materiály.

Aká je tvoja najobľúbenejšia spomienka spojená s Naiad?

To je krásna a náročná otázka. Každá činnosť spojená so značkou má svoje šťastné momenty, ale aj tie, ktoré skúšajú moju vytrvalosť. Často však práve z tých najťažších chvíľ vznikajú tie najkrajšie spomienky. Niekedy sa stane, že to človek prestane zvládať sám, a pocit podpory, keď mu priatelia pomáhajú so šitím, je na nezaplatenie. Tieto nočné zmeny vytvárajú nezničiteľné spojenia. Chcela by som sa poďakovať všetkým svojim pohotovostným aj stálym pomocníkom. Najmä Miriam Adamcovej, ktorá sa v posledných mesiacoch stala mojou nenahraditeľnou pravou rukou.

Na čo sa môžeme tešiť od Naiad v najbližšej dobe?

V blízkej budúcnosti budem predvádzať svoju novú kolekciu na Budapest Fashion Week a dúfam, že ju predstavím aj v Českej republike. Teším sa aj na jedinečné spojenie s návrhárkou šperkov Majdou Šťastníkovou. Nie je to prvýkrát, čo jej tvorba obohatí moje odevy, ale tentoraz to bude niečo výnimočné.

^{Zdroj: Vojtěch Plhák}

Prezradíš nám niečo o kolekcii, ktorá sa objaví na Budapest Fashion Week?

Kolekcia s názvom Between fairies and samurai je oslavou nehy, krehkosti a hravosti na pomedzí rozprávkového sveta a reality. Jedná sa o čisto dámsku kolekciu, ktorá zachytáva túžbu sa na chvíľu stratiť vo vlastnom snívaní. Odkazuje na názov značky a jej symbolické spojenie s vílami. Odevy vychádzajú z prežitkov daydreamingu a vizuálne rozostrujú hranicu medzi fantáziou a skutočnosťou. Spojovacím prvkom celej kolekcie sú mačkané textúry.

Hovorila si, že to nie je prvýkrát, čo s Magdalenou Šťastníkovou spolupracuješ, prečo práve ona?

Majda je úžasne ľudský človek a moja obľúbená dizajnérka šperkov. Prvýkrát sme sa stretli pred pár rokmi na MBPFW, kde som mala vlastnú prehliadku. Vtedy som veľmi túžila zaradiť jej šperky do svojej kolekcie. Napísala som jej teda žiadosť o požičanie a jej neuveriteľne milé správanie ma vzalo za srdce. Odvtedy sa na ňu vždy obraciam. Vnútorne s jej prácou nesmierne rezonujem a sama ju rada nosím.

O lokálnej móde a udržateľnosti je potrebné hovoriť. Predstava o výrobe odevov zostáva skreslená

Naiad funguje na princípe limitovaných kolekcií a odevov šitých na mieru. Hľadajú ľudia v dnešnej dobe ešte jedinečnú módu?

Šitie limitovaných kolekcií vychádza z univerzitného prostredia, kde sa človek zameriava na umelecké poňatie často veľmi zložitých odevov. Niekedy sú tak časovo náročné, že ich ani nie je veľmi možné vyrobiť znova. Vo svojej súčasnej práci prispôsobujem kolekcie nositeľovi a možnostiam výroby. Vždy sa však držím obmedzeného počtu kusov, aby mal každý nositeľ istotu jedinečnosti. Záujem o lokálnu módu určite je a povedala by som, že naďalej vzrastá. Bohužiaľ však stále nesie niektoré úskalia.

Aké úskalia tým myslíš?

Najväčším je asi cena, ktorá je, samozrejme, mnohonásobne vyššia ako alternatíva fast fashion. Určite to nie je tak, že by miestni výrobcovia chceli zarobiť viac peňazí, ale cena odráža férovú cenu, ktorá sa za prácu platí. Rozdiel v cene môže byť spôsobený tendenciou spoločnosti kupovať českú dizajnérsku scénu iba ako odmenu a vytláčať tak miestne vyrábanú módu z ulíc každodenného života.

^{Zdroj: Lukáš Vilhan}

Akú rolu hrá v tvojej tvorbe udržateľnosť?

Snažím sa tvoriť lokálne, väčšinu vecí si šijeme sami a v malom počte. Rozhodne by som však nechcela povedať, že všetko oblečenie, ktoré som kedy ušila, bolo udržateľné. Mám pocit, že toto slovo sa v móde niekedy trochu zneužíva. Napríklad v škole sa mi určite nie vždy podarilo pokryť všetky články výroby. Už len samotný materiál musí prejsť dlhým radom testov, kým si človek môže byť istý jeho funkčnosťou. V súčasnej dobe si na tom ale dávam veľmi záležať. Napríklad nedávno som pripravovala základný produktový rad tričiek a šiat a než som našla vhodný materiál, trvalo mi to tri mesiace.

Ako vnímaš ako začínajúca česká návrhárka lokálnu módnu scénu?

Česká scéna má množstvo talentovaných ľudí. Stálych mien aj mladých tvorcov, ktorí majú čo ponúknuť. Lokálny trh však trochu zväzuje návrhárom ruky, keďže sa musia čiastočne prispôsobiť jeho pomerne konzervatívnemu ladeniu. A tak hoci sa mediálne kladie veľký dôraz na kreatívne výrazné kolekcie, s ohľadom na striedmosť lokálneho trhu je potrebné sa tento rozkol snažiť vyvážiť.

^{Zdroj: Veronika Selepková}

Je ťažké na českej scéne preraziť ako nováčik?

Čo sa týka mediálnej podpory, tak tá je určite poznať. Veľa magazínov a online platforiem sa snaží poskytnúť priestor mladým tvorcom, čo si veľmi vážim. Za mňa je najťažším bodom presun od neplatených spoluprác k plateným zákazkám. Pri štúdiu sa pestuje túžba po tom robiť výrazné kolekcie, aby vás okolie zaznamenalo. Zbytočne sa ale upozaďuje schopnosť prinášať kvalitný capsule wardrobe, ktorý český zákazník vyžaduje. Návrhár potom musí hľadať hranicu na ktorej tvoriť, aby bola jeho tvorba v českom prostredí predajná.

Ako môžeme docieliť toho, aby sa u nás lokálna móda stala viac relevantnou témou?

Myslím, že k zmene môže prispieť každý. Možno tým, že sa porozpráva so svojou rodinou, priateľmi alebo známymi, ktorým téma zostáva cudzia. Je dôležité hovoriť o udržateľnosti, lokálnosti, a hlavne o tom, čo všetko výroba odevu obnáša. Samozrejme by sa nemali opomenúť ani následky, ktoré nastávajú, keď nie sú pri jeho výrobe dodržiavané základné ľudské práva. Mnoho ľudí si už tieto úskalia uvedomuje a cielene sa o nich vzdeláva. Aj napriek tomu však zostáva všeobecná predstava o výrobe odevu veľmi skreslená a jej reálna cena tak ťažko pochopiteľná. Lokálni tvorcovia môžu pomôcť ako určití sprostredkovatelia vhľadu do zákulisia.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

A post shared by NAIAD (@naiad_naiad)

_{Zdroje: Instagram}