Autor hitov ako Challengers, Bones and All alebo Call Me By Your Name natočil film, ktorý pre zmenu musí o pozornosť bojovať. Film plný hviezdnych hercov After the Hunt z dielne Lucy Guadagnino čelí kritike. Príbeh o nuansách konceptu #MeToo vyvoláva nezodpovedané otázky, zmätok i sklamanie. Záleží však na tom, ako ho pochopíte a čo si z neho odnesiete.
Starostlivo vybraný soundtrack, zábery hodné umenia a hviezdne herecké výkony. To všetko filmu After the Hunt nechýba, napriek tomu po svojej premiére vlani na jeseň čelí značnej kritike. Film z dielne Lucy Guadagnino nesie stopy jeho majstrovskej práce. Režisér ostatne stojí za titulmi ako Bones and All, Challengers či Call Me By Your Name. Zdá sa však, že tentoraz jej dielo narazilo na scenár, ktorý mnohým divákom nedá v noci spať.
Zobraziť príspevok na Instagrame
„Nie všetko musí byť príjemné ako teplý kúpeľ.“ After the Hunt divákov zneistí
After the Hunt opisuje fiktívny škandál #MeToo, ktorý sa odohráva na prestížnej univerzite Yale. V centre diania je rešpektovaná profesorka a feministka Alma Imhoff (Julia Roberts). Jej študentka Maggie Price (Ayo Edebiri) sa jej zverí s bolestivým tajomstvom. Almin kolega a blízky priateľ, charizmatický Hank (Andrew Garfield), ju údajne znásilnil. Alma potom prežíva sériu dilem, ktoré v nej prebudia dávno zabudnuté spomienky.
Zdroj: La Biennale
Väčšina kritiky smeruje práve k postavám. Divákom sa zdajú nezrozumiteľné, nemorálne a stratené uprostred búrky bez jasných odpovedí. Film totiž nikdy jasne neodpovedá na to, či je obvinenie pravdivé, či nie. Zároveň sledujeme, ako Alma, ktorá by vzhľadom na svoju kariéru a často vyjadrované hlboké filozofické myšlienky mala prirodzene stáť na strane Maggie, pomaly stráca pôdu pod nohami. A to bolí.
Prívrženci filmu však považujú tento pocit za podstatný. V jednej scéne filmu Alma, ako predstaviteľka generácie X, ktorá je mladšia ako Maggie, vysvetľuje, že !nie všetko na svete by malo byť tak príjemné ako teplá vaňa“, a dodáva, že niekedy !by sme mali byť nútení cítiť sa nepríjemne!. Prostredníctvom nepohodlia nás film núti zamyslieť sa nad správaním postáv, ich motiváciami, ale aj nad tým, ako by sme sa v podobnej situácii zachovali sami.
V konečnom dôsledku sa scenár z dielne Nory Garrett neprikláňa ani na jednu stranu, nehodnotí s istotou, čo by mal byť výsledok spletitých argumentov. Skôr poukazuje na to, ako sa abstraktné teórie rozpadajú vo chvíli, keď dôjde na osobný zisk, kariéru a prirodzenú potrebu chrániť vlastné záujmy. Zároveň s eleganciou vlastnou režisérovi Lucovi Guadagnino ukazuje, že nič nie je čiernobiele, ani postavy, ktoré chceme chrániť.
Zdroje: Autorský článok
