V čase, keď klub Studio 54 diktoval nočný rytmus a cigareta v ruke symbolizovala štíhlosť, vznikol fenomén, ktorý dnes pôsobí ako z groteskného sna. Magazín Vogue priniesol „crash diétu“. Režim, sľubujúci eleganciu a telo ako z ateliéru Richarda Avedona. Luxusné zúfalstvo zabalené do lesklých stránok. Štýl mal váhu dogmy a káva s vajíčkami bola viac než raňajky, bola to viera.
Sedemdesiate roky prepísali pravidlá krásy s nebývalou odvahou i bezohľadnosťou. Móda tela sa menila rovnako rýchlo ako rytmus na tanečnom parkete. Magazín Vogue vtedy diktoval, čo znamená byť „fit for fashion“ a jeho verzia disciplíny znela skôr ako mučenícky rituál než výživa. Takzvaná crash diéta sa stala symbolom vtedajšej éry, keď extravagancia pohltila zdravý rozum a estetika víťazila nad fyziológiou.
Vajce, víno a káva. Diéta podľa retro Vogue vytvárala dobový ideál
V roku 1977 publikoval americký Vogue článok, ktorý dnes patrí do múzea kultúrnych zvláštností. Na troch stranách sa čitatelia dozvedeli, ako počas troch dní „získať telo pre couture“. Recept bol kryštalicky jednoduchý. Vajce, víno, čierna káva a maximum pevnej vôle. Každý deň začínal vareným vajíčkom a pohárom bieleho. Obed pokračoval vajíčkom a pol fľašou vína. Večer vás čakalo to isté, doplnené steakom na útechu.
Zdroj: Pexels
Tento zvláštny mix asketizmu a hedonizmu presne odrážal ducha vtedajšej doby. Telo sa stávalo samostatným módnym doplnkom, vôľa zase jedinečnou estetickou kvalitou. Zdravie bolo vedľajšia téma, dôležité bolo svetlo reflektorov. Všetko voňalo slobodou, aj keď išlo o vyššie popísaný starostlivo riadený chaos. Magazín Vogue v tej dobe stelesňoval kultúru, ktorá vedela predávať hlad ako štýl života.
Zdroj: Pexels
Keď sa na crash diétu pozrieme dnešnou optikou, pôsobí ako performatívny akt. Extrém, ktorý mal predovšetkým estetický účel. Ako by išlo o konceptuálne umenie, nie o odporúčanie pre všednú realitu smrteľníkov. Žena 70. rokov minulého storočia chcela byť éterická, ľahká a nedotknuteľná. Jedlo bolo prekážkou, víno spojencom. Vogue k tomu pridal sebe vlastnú poetiku elegancie a svet tlieskal.
Crash diéta pripomína múzejnú vitrínku. Zastarané chudnutie viedlo k sebadeštrukcii
Súčasná výživa číta spomínané recepty skôr ako ironickú notu dejín. Crash diéta zostáva fascinujúcim svedectvom doby, keď sa hranice medzi módou a sebadeštrukciou rozplývala rovnako hladko ako Chardonnay vedľa hladu. Napriek tomu mala zvláštnu charizmu. Nie kvôli výsledku, ale vďaka svojej estetickej odvahe. Dodnes diétu ako experiment niektorí ľudia skúšajú. Výsledok je ale naozaj klamlivý.
Zobraziť príspevok na Instagrame
Magazín Vogue vtedy vytváral realitu, nielen reflektoval trendy. Tvaroval predstavu o tele, ktoré malo byť umeleckým dielom, nie organizmom. Posadnutosť kontrolou sa neskôr premenila na kult fitnes, detoxu a bio estetiky, ale korene stále zostali v dekadentnej disciplíne.
Dnes pôsobí crash diéta ako šperkovnica absurdity. Lesklá, príťažlivá, a nebezpečne krásna. Pripomína, ako hlboko dokáže zájsť túžba po dokonalosti, keď má za spojenca časopis s mocou božstva. Sedemdesiate roky skončili, ale ich odtlačok zostal, poruchy príjmu potravy sú stále rozoberaná téma, negatívne ovplyvňujúca celú spoločnosť. Preto je nutné na crash diétu nahliadať ako na retro bizár, hodný vitrínky v múzeu.
Zdroje: Living 360, NEWS 18, The Economic Times, YouTube, Instagram
