Srbská umelkyňa Marina Abramović, ktorá sa objavila na scéne v 70. rokoch 20. storočia, svojím umením borí hranice všednosti. Hoci kedysi začínala ako obyčajná maliarka, počas svojej kariéry si vyslúžila prezývku „matka performance“. Vo svete umenia je známa najmä svojimi radikálnymi a nečakanými počinmi, naposledy štvorhodinovým rituálom Balkan Erotic Epic, ktorý divákov prevedie folklórom starého Balkánu.
Svetoznáma umelkyňa Marina Abramović je obávanou legendou, ktorá do svojej práce obtláča celé svoje telo, myseľ, srdce i dušu. Napriek kritikom, ktorí ju bez príkras nazývali satanistkou, čarodejnicou a praktikantkou čiernej mágie, ďalej hrdo tvorí. Teraz prichádza s novým a tradične surovým predstavením s názvom Balkan Erotic Epic, ktorý má tentokrát za cieľ publiku predstaviť prapôvodné balkánske sexuálne rituály.
Je Balkan Erotic Epic umením, alebo provokáciou? Marina Abramović odkrýva hranice bez hodvábnych rukavičiek
Marina Abramović vo svojom najnovšom diele Balkan Erotic Epic prevádza publikum folklórom a tradíciami starého Balkánu. Najnovšie predstavenie trvá približne štyri hodiny a nechýba v ňom naturalizmus ani nahota. Avšak umelecké scény nemajú pôsobiť nijako pornograficky, skôr majú v divákovi vzbudzovať pocit surovosti dávnych rituálov.
Zdroj: Marina Abramović Institute
Predstavenie je zložené z 13 scén, ktoré Marina Abramović navrhla tak, aby sa medzi nimi diváci mohli voľne pohybovať. Niektoré postupne gradujú, iné sa stále dokola opakujú. Vo výslednom diele môžeme nájsť sochy obrovských penisov alebo skupinu žien, čo kričia a svojimi prirodzeniami desia bohov a nútia ich, aby zastavili neutíchajúci dážď.
Ďalším bizarným prvkom je rituál ženy, čo si do vagíny zavádza rybu, aby namiešala nápoj lásky či pohrebný tanec nahých ľudí s kostlivcami. Medzi všetkými hercami potom chodí matka Mariny a na všetko prísne, ale s istou dávkou zvedavosti dohliada. Mnoho expertov toto dielo odsudzuje za obscénnosť, ale Marina sa bráni tým, že všetko nové je vždy kritizované.
Ako ďaleko môže zájsť ľudské telo? Umelecké dielo, ktoré bolí, ale hlavne fascinuje
Marina sa v 70. rokoch preslávila mnohými dielami, ktoré by mnohí mohli nazvať hazardom so životom. Jej dielom The House with the Ocean View sa inšpiroval aj seriál Sex v meste. Carrie Bradshaw v ňom navštívi galériu, v ktorej je zobrazená žena sediaca na „balkóne“. Na tento výbežok vedie rebrík z nožov. Žena musí žiť 12 dní bez jedla a bez ľudského zásahu, jediné, čo môže robiť, je piť vodu.
Najznámejším predstavením zostáva Rhythm 0, ktoré prebehlo v galérii Morra v Neapole. Spočívalo v tom, že Abramović stála uprostred scény a dovolila divákom, aby si s ňou šesť hodín robili, čo chceli. Aby toho nebolo málo, ľudia mohli použiť 72 predmetov, ktoré im umelkyňa poskytla, od pierok a medu až po skalpel či zbraň s nábojom. Dielo malo ukázať, kam až je človek schopný zájsť, ak má príležitosť.
Zobraziť príspevok na Instagrame
Telo umelkyne sa stalo plátnom ľudskej nátury. Po prvých troch hodinách z nej ľudia strhali všetko oblečenie, niekto jej rozrezal kožu na krku, aby mohol ochutnať jej krv a nechýbali ani nevhodné dotyky. Došlo tiež na zbraň, kedy niekto Marinu donútil pridržať si hlaveň pri spánku s prstami na spúšti, na čo sa medzi divákmi strhol poplach. Marina Abramović bola ale tak oddaná dielu, že by sa pri ňom nechala aj znásilniť alebo zabiť.
Zdroje: The Guardian, Dazed, Marina Abramović Institute, YouTube, Instagram
