Bangladéšsky odevný priemysel zápasí s ďalšou vlnou nepokojov. Tisíce pracovníkov protestujú proti nízkym mzdám a rastúcim životným nákladom. Majitelia tovární hrozia ďalším zatváraním prevádzok a nevyplácaním miezd. Konflikt, ktorý ochromil stovky výrobných závodov, opäť otvára otázku skutočnej ceny fast fashion a zodpovednosti medzinárodných značiek za podmienky ľudí, ktorí ich oblečenie vyrábajú.
Najnovšia vlna bangladéšskych protestov sa rozšírila do niekoľkých významných priemyselných oblastí vrátane Dháky, Gazipuru a Ashulie. Zamestnanci požadujú zvýšenie minimálnej mesačnej mzdy zo súčasných 12 500 bangladéšskych taka na 30 000, čo je niečo málo cez päť tisíc korún. Zástupcovia zamestnancov však predložili mzdovej komisii ešte vyšší návrh, a to 32 000 ták mesačne. Doterajšia výška odmeňovania podľa nich nezodpovedá rastúcim nákladom na bývanie, potraviny, dopravu ani zdravotnú starostlivosť.
Situácia sa ďalej vyostrila v nedeľu 15. novembra, keď polícia potvrdila zatvorenie najmenej trinástich tovární v priemyselnom meste Gazipur na neurčitý čas. Ďalších až 29 prevádzok v oblasti oznámilo prerušenie výroby. K tomu sa pridali odstávky v priemyselných oblastiach Savar a Ashulia na predmestí Dháky, kde zostávalo mimo prevádzky viac ako päťdesiat tovární, hoci väčšina podnikov už výrobu obnovila.

Zdroj: Reuters
Bangladéšska asociácia výrobcov a exportérov odevov a asociácia výrobcov a exportérov pleteného tovaru oznámili, že továrne zasiahnuté protestmi môžu od 15. novembra zostať zatvorené na neurčitý čas. Odkazujú pritom na článok 13.1 zákonníka práce, ktorý zamestnávateľom za určitých podmienok umožňuje pozastaviť vyplácanie miezd pracovníkom zúčastňujúcim sa na nelegálnych štrajkoch, a to počas zatvorenia prevádzky.
Protesty, ktoré sa začali na konci októbra, sprevádzali strety s políciou, blokovanie ciest aj poškodzovanie výrobných závodov. Polícia proti demonštrantom použila slzotvorný plyn a zvukové granáty. Rozsiahle prerušenie výroby zasiahlo stovky tovární a ohrozilo dodávky pre zahraničných odberateľov. Vláda medzitým ustanovila mzdovú komisiu, ktorá má preskúmať odmeňovanie v odevnom sektore. Nová mzdová štruktúra má začať platiť v decembri a prvé výplaty podľa upravených podmienok majú pracovníci dostať v januári 2027. Konkrétna výška navýšenia však zatiaľ nebola stanovená.

Zdroj: Reuters
Za levným oblečením stojí každodenní kompromisy. Inflace v Bangladéši stoupá
Rozmer problému približujú aj príbehy samotných zamestnancov. Bangladéšsky odevný priemysel zamestnáva viac ako štyri milióny ľudí, z ktorých väčšinu tvoria ženy. Pre krajinu predstavuje kľúčové hospodárske odvetvie a zabezpečuje viac ako 80 percent exportných príjmov. Bangladéš je po Číne druhým najväčším vývozcom fast fashion na svete a významným výrobným centrom pre globálne značky, medzi ktoré patria H&M, Zara, Gap, Primark alebo Walmart.
Bangladéš od roku 2022 zápasí s dlhodobým tlakom na životné náklady. Inflácia sa pohybuje okolo deviatich percent. Výrobcovia však argumentujú, že pracovníci okrem základnej mzdy dostávajú aj každoročné deväťpercentné navýšenie a dva bonusy počas sviatkov. Výraznejšie zvýšenie odmeňovania by podľa nich oslabilo cenovú konkurencieschopnosť Bangladéša v porovnaní s výrobnými centrami, ako sú India a Vietnam, a ďalej zaťažilo marže, ktoré už teraz ovplyvňujú rastúce náklady na energie.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Bangladéšska kríza tak opäť ukazuje rozpor, ktorý módny priemysel dlhodobo rieši. Globálne značky profitujú z rozsiahlych výrobných kapacít a nízkych nákladov, no ľudia stojaci za ich produkciou často nedokážu zo svojich príjmov pokryť ani svoje základné životné potreby. Otázkou teraz nie je len to, akú vysokú minimálnu mzdu bangladéšska vláda napokon stanoví, ale aj to, či sú medzinárodné módne spoločnosti ochotné prehodnotiť cenové podmienky, za ktorých ich dodávateľské reťazce fungujú.
Zdroje: Fashion Network, The Guardian, The Business of Fashion

