Luxusné kolekcie údajne inšpirované robotníkmi, falošná reprezentácia na mólach a slogany oslavujúce „obyčajných ľudí“. Haute couture sa rada prezentuje ako altruistické odvetvie. Jej skstočná prax však zostáva záležitosťou elít. Debatu o prístupnosti módy znova otvárajú prehliadky, ako je napríklad The 99 %, ktorú na tohtoročný Paris Fashion Week priniesol módny dom Matières Fécales.
Móda je univerzálnym jazykom ľudstva, ale nie všetky dialekty sú si v nej rovné. Vysoká móda, ktorú módny diskurz považuje za jedinečne prestížnu a často takmer jedinú kultúrne relevantnú módnu oblasť, bola historicky uzavretá v elitných kruhoch. Bežní ľudia mohli o luxusných kúskoch len snívať. Keď dnes vidíme prestížne značky hovoriť o prístupnosti a zahŕňať do prehliadok aj spoločenské témy, môže sa to javiť ako progresívny krok. Je však podobný aktivizmus v high fashion skutočne snahou o demokratizáciu módneho prostredia, alebo len ďalším marketingom luxusu?
Zdroj: Reuters | šaty s nápisem Tax the Rich
Revolúcia sa nekoná. High fashion si nálepku chudoby požičiava, keď sa jej to hodí
Výrazným prvkom v diskusiách o prístupnosti módy sa nedávno stala high fashion značka Matières Fécales. Tá tento rok na jar predstavila kolekciu s názvom „The 1%“ ktorá tematizovala odľudštenosť a izolovanosť súčasnej vysokej módy. Hneď v ďalšej sezóne, teda SS27, prišla kolekcia „The 99%“, v ktorej sa po móle prešlo presne 99 modelov a modeliek reprezentujúcich širokú škálu ľudí, od aktivistov a príslušníkov menšín až po bežných pracujúcich ľudí. Videá, na ktorých modelka s tmavou pleťou nesie na ramenách maketu tela starého bieleho miliardára, sa stali okamžite virálnymi.
View this post on Instagram
Ovocie z úspechu podobných počinov však opäť žne luxusný sektor. Akokoľvek sa totiž provokatívna show od Matières Fécales, roztrhaná a obnosená estetika kolekcií Balenciaga alebo napríklad replika pracovnej bundy od Carhartt a Palantiru za 250 dolárov tvária ako reprezentácia života bežných pracujúcich ľudí, sú to práve títo ľudia, ktorí si podobné kúsky pravdepodobne nikdy v živote nebudú môcť dovoliť. Požičaná estetika altruizmu a solidarity s bežnými ľuďmi slúži značkám ako perfektný marketing. Popularita rastie, kúsky sa predávajú, no väčšinou ich kupujú zasa len veľmi bohatí ľudia.
Zdroj: Balenciaga
Vysoká móda je symbolom statusu. Niet divu, že nás elity na svoju párty nepozvú
Povrchný a performatívny záujem o spoločenskú spravodlivosť ukazuje módna scéna aj pri iných témach, než je chudoba. Módne korporácie v posledných rokoch chrlia jeden vyprázdnený greenwashingový slogan o udržateľnosti za druhým, zatiaľ čo objemy produkcie gigantov typu LVMH nemajú v úmysle klesať. Bez ohľadu na reči o diverzite tvoria väčšinu castingu stále modeli a modelky s bielou pleťou, s veľmi štíhlou postavou a eurocentrickými črtami. Móda nechce a neplánuje spomaliť, priblížiť sa ľuďom, spravodlivo zaplatiť koncových výrobcov ani prejsť skutočnou sebareflexiou. Chce zisk, expanziu, reputáciu a večný spotlight.
@legaciaavenueDesigner brands were not created to make the middle class go broke #wealthcodes #wealthsignals #oldmoneystyle #oldmoney #luxurybrands ♬ Documentary, science, analysis, explanation, complex(1553441) – thaik
Byť „effortlessly chic“ s perfektne udržiavanou postavou, vyžarovať tichý luxus prostredníctvom šatníka s vkusnými kúskami drahých značiek a dostávať pozvánky na módne prehliadky väčšinou nie je len otázkou snahy a záujmu, ale aj finančného a kultúrneho privilégia. Väčšina bežných pracujúcich ľudí si kozmetické procedúry, osobných trénerov, novou kabelku Dior alebo voľný čas na sledovanie módneho diania skrátka nemôže dovoliť. Takzvaný wealth signaling nie je vedľajším efektom, ale kľúčovou funkciou vysokej módy. Luxus, bez ohľadu na jeho marketing, bude mosty vždy skôr stavať než búrať.
Zdroj: Autorský text
