Milánsky fashion week vie prekvapiť, ale málokto čakal, aká sa rozvinie debata okolo debutu Daria Vitale u Versace. Nový kreatívny riaditeľ, prestupujúci z radov Miu Miu, dorazil s víziou, ktorá mala zrodiť novú kapitolu ikonickej značky. Namiesto explózie pompéznosti však predstavil kolekciu, ktorá osciluje medzi opatrnosťou a recykláciou. Atmosféra veľkého návratu Versace energie sa rozplynula skôr, než sa rozsvietili svetlá na móle.
Hostia debutu Daria Vitale u Versace zasadli do honosných sál Pinacoteca Ambrosiana, kde sa historické steny stali kulisou očakávanej módnej premiéry. Na papieri by všetko znelo veľkolepo. Dychberúce mólo, hviezdni návštevníci, dokonca pozvánka v podobe listu inšpirovaného básnikom Johnom Keatsom. Lenže namiesto revolúcie dorazila prehliadka, ktorá pôsobila, ako by si pomýlila značku. Kritici hovoria o „MiuMiufikácii“ Versace a sociálne siete zahltili výkriky „Bring Donatella back“. Vitale sa snažil o dialóg s históriou, ale namiesto drámy prišla iba ilustrácia.
Myšlienka je pekná, realita nudná. Archív Versace mal zostať spať
Úvodné modely mali evokovať ľahkosť a bezstarostný sex-appeal deväťdesiatkového Miami. Strap topy, pastelové nohavice a rozstrapatené účesy hrali na notu nostalgie. V praxi ale pripomínali lookbook pripravený pre resort kolekciu menšej značky, nie debut Versace. Na móle malo prejsť veľké gesto, nekompromisný ťah a schopnosť strhnúť dav, ako je to značke vlastné. Debut namiesto toho otvorili návrhy, ktoré nikoho nenaštvali, ale ani nikoho neohúrili.
Zdroj: Versace
Aj časť plná klasickej krajčoviny by znela skvele, opäť ale iba na papieri. Lila sako so širokými ramenami, farebný denim a odhaľujúce tielka s jasným flirtujúcim zámerom. Lenže výsledok pôsobil skôr ako showroom Miu Miu s pridanou vrstvou archívu. Áno, na šatách a košeliach sa objavili Warholove potlače, ale ich účinok sa vytratil. V 90. rokoch to bola vizuálna bomba, v roku 2025 len spomienka na dávne šoky. V rukách Vitaleho pôsobil Warhol ako obyčajný merch.
Zdroj: Versace
Sociálne siete si vzali prehliadku na paškál. Rozhodne nešetrili kritikou
Reakcie publika boli rýchle a neúprosné. Na Instagrame a TikToku sa objavila vlna videí s komentármi „toto nie je Versace“. Najčastejší prirovnanie? Miu Miu bez lesku, bez dravosti. Volanie po Donatelle znelo skoro ako nostalgický chór. Nikto ale nespochybňuje Vitaleho zručnosti. Jeho práca pre Miu Miu mala jasný rukopis. Lenže ten sa s DNA Versace míňa. Výsledok budí skôr otázky než ovácie.
Zobraziť príspevok na Instagrame
Je fér dodať, že Vitale zvládol inscenáciu na výbornú. Prostredie aj hostia v prvých radoch, od Romea Beckhama po Biancu Jagger, vytvorili rámec, ktorý priam kričal po veľkom momente. Lenže keď svetlá odhalili módu, rámec zostal prázdny. Značka Versace vždy stavala na dráme, zmyselnosti a nositeľnom geste. Dráma sa ale vytratila a zostali odevy, ktoré by sa nosili v 90. rokoch, ale v roku 2015 sa o nich ťažko básni.
Verdikt? Vitale predviedol dokonalé retro krajčírstvo vo veľmi slabej kolekcii
Za všetkým je širší kontext. Značka je čerstvo súčasťou Prada Group, skupiny, ktorá zastupuje módne domy Prada aj Miu Miu. Vitale tak dostal za úlohu priniesť novú stratégiu. Osloviť ďalších zákazníkov a odlíšiť módny dom od masy archívnych „revivals“. Debut však naznačil, že Versace stále balansuje medzi opatrnosťou korporácie a očakávaniami fanúšikov. Výsledkom je kolekcia, ktorá nikoho neurazí, ale nevytvorí ani moment, o ktorom sa bude hovoriť aj o 10 rokov.
Zdroj: Módna kolekcia z roku 2012
Podčiarknuté a zhrnuté, debut Daria Vitale ukázal schopného návrhára, ale nie vizionára. Kolekcia bola farebná, mladistvá a prístupná, ale chýbala jej pompéznosť, ktorá robí z Versace značku väčšiu ako samotná móda. Otázkou teda zostáva, či sa Vitale poučí a dokáže prekvapiť aspoň v nasledujúcej sezóne. Zatiaľ však bol jeho prvý krok vo funkcii kreatívneho riaditeľa skôr zdržanlivým výletom do archívov než skutočným otvorením novej módnej kapitoly.
Zdroje: BBC, New York Times, Dazed, Reddit, Instagram
