Kúsky z dielne luxusných značiek v poličkách fast fashion reťazcov môžu pôsobiť ako záblesk nádeje. Túžba po vysnívaných dizajnových kúskoch víťazí nad letmými úvahami nad tým, či podobný nákup vôbec stojí za to. Spolupráca medzi high fashion a bežnými reťazcami však rozriedzuje jadro svetových módnych domov a znižuje nielen ich exkluzivitu, ale aj autenticitu.
Na chvíľu sa mi zatají dych. Medzi hromadou bavlnených tričiek s nápisom Uniqlo zbadám záblesk písmen, o ktorých som kedysi mohla len snívať. Logo JW Anderson by som spoznal kdekoľvek, ťažko povedať, koľkokrát som si zasnívane povzdychol nad ponukou značky z dielne Jonathana Andersona. Po prvom dotyku bundy zo zdanlivo dokonalej spolupráce ma však nadšenie prejde. Ide len o ďalší z radu ľahko zameniteľných produktov.
Zdroj: Uniqlo x JW Anderson
Fast fashion spolupráca s vysokou módou miluje. Ich zákazníkom plní sny
Spolupráca medzi módnymi značkami zo sveta vysokej módy a mainstreamovými alebo fast fashion reťazcami nie je ničím novým. Napriek tomu neustále vyvolávajú otázky, či majú luxusné značky potrebu takýchto projektov. Pretože na rozdiel od druhej strany získavajú nielen vyššie predaje, silnejšie povedomie a nových zákazníkov, ale aj nepríjemný vedľajší efekt. Oslabenie ich pôvodného autentického konceptu.
Zobraziť príspevok na Instagrame
Je celkom jasné, prečo fast fashion spoločnosti podobné partnerstvá vyhľadávajú. Zákazníkom z mainstreamového trhu ponúknu to, po čom tak dlho túžili. Vysnívanú estetiku, ktorú inak vídavajú len na obrazovkách svojich telefónov, v niektorých prípadoch dokonca merch obľúbeného dizajnéra či dizajnérky. Náhla dostupnosť niečoho tak vzdialeného sa predáva. Spolupráce týchto typov sa teda značkám poväčšine vyplácajú.
Prehráva zákazník aj luxusné značky. Skutočným víťazom sú fast fashion reťazce
Iný záver sa však ponúka pri pohľade nielen na počty predaných kusov a angažovanosť na sociálnych sieťach, ale aj pri zohľadnení meniaceho sa vnímania slávnych módnych domov. V očiach milovníkov módy sa totiž značky menia len na obrysy toho, čím boli kedysi. Imitácia Balmain vo výpredajovom koši na zaprášenej podlahe pobočky H&M skrátka nekričí to, čo by si fanúšikovia pod produktmi obľúbeného návrhára predstavovali.
Väčšina spoluprác nemá s estetikou pôvodnej dizajnovej značky nič spoločné. Jej stopy nesú len matne a vzdialenosť od originálu prehlbujú často nekvalitné materiály a premiera použitého polyesteru. V takú chvíľu vzniká zvláštny rozpor. Daný kúsok nestojí toľko ako výrobky iných fast fashion reťazcov, ale jeho vyššia cena nezodpovedá kvalite, ktorú by sme za podobnú sumu očakávali inde.
Zdroj: GAP
Zákazník vo výsledku nezískava ani kvalitu drahšieho produktu, ale ani dizajn obľúbeného návrhára. Zdá sa, že vtedy sú skutočnými víťazmi iba fast fashion reťazce. Luxusné módne domy možno vyhľadávajú kultúrnu relevantnosť a mainstreamovú podporu, v konečnom dôsledku však iba riedia svoju exkluzivitu a rýchlo miznúcu autenticitu. Riskujú tým navyše, že stratia záujem kľúčových potenciálnych klientov.
Preto značky ako Chanel, Hermès alebo Burberry nikdy nenájdete vo výkladoch reťazcov ako GAP, Uniqlo alebo H&M. Výnimkou sú spolupráce, ktoré stavajú na rovnakých hodnotách alebo kultúrnom momente. Napríklad Balenciaga a Crocs sršia iróniou, ktorú dokážu oceniť aj módni labužníci. Väčšina takýchto projektov však potvrdzuje, že mnohé značky nepoháňa zmysel pre remeslo, ale vábivý hlas komercie.
Zdroje: Autorský článok
