Více

    ― Reklama ―

    ― Reklama ―

    Začínajúci návrhár Jeremiáš Fürst stojí za kolekciou Dressed To Dream, ktorú tento rok predstavil na Budapeštianskom fashion weeku. Jeho tvorba stojí na pomedzí klasického pánskeho krajčírstva a jemného snívania. Skúma, ako môže muž vyzerať, keď odloží zbroj a dovolí si byť jemný, pokojný a prirodzený. V rozhovore hovorí dizajnér o novej mužskej identite, rivalite na českej scéne i o tom, prečo je návratnosť v móde často len ilúziou.

    Čo sa skrýva za kolekciou Dressed To Dream?

    Kolekcia Dressed to Dream vznikla z pozorovania každodenných situácií, v ktorých muži pôsobia prirodzene a bez obrany. Sú to momenty, keď stoja na zastávke, sledujú obraz v galérii, nesú kvety alebo len mlčky čakajú. V tých chvíľach mizne póza a zostáva osobnosť. Práve tá jemnosť, ktorá sa bežne v pánskej móde potláča, ma fascinuje. V návrhoch sa preto odráža kombinácia pokojnej energie a mierne snového dojmu. Preto názov „Oblečený pre snívanie“. Každý model vznikal s ohľadom na osobnosť nositeľa, niekedy dokonca priamo pre konkrétneho muža, ktorý ma inšpiroval. Ale to si nechám pre seba.

    Zdroj: BCEFW

    A prečo si s ňou zamieril práve do Budapešti?

    Chcel som svoju tvorbu posunúť mimo český kontext. Na tamojšom fashion weeku sa stretávajú mladí návrhári z celej Európy a mieria tam aj známe zahraničné médiá. Zároveň to bola príležitosť otestovať, ako moje návrhy fungujú v inom prostredí. Išlo o skúsenosť, ktorá mi dala sebavedomie a iný pohľad na vlastnú prácu. Naviac sa tam oproti českému rybníčku objavuje viac potenciálnych investorov či zákazníkov. Inými slovami, návštevníci sa nechodia iba pozerať.

    Čo ťa na atmosfére tamojšieho fashion weeku najviac prekvapilo?

    Príjemne ma prekvapila profesionalita produkcie. Harmonogram fungoval presne a každý vedel, čo má robiť, čo nie je samozrejmosťou. Ako dizajnér som mal dostatok času na prípravu a skúšky, a to je v móde vzácne. Na druhej strane ma mrzelo, že som si nemohol vybrať hudbu, priestor alebo niektoré modely. To sú veci, ktoré majú obrovský vplyv na výsledný dojem. Napriek tomu to bola skvelá skúsenosť, vďaka ktorej som si uvedomil, aké dôležité je prispôsobiť sa cudziemu systému bez toho, aby ste stratili svoj vlastný rukopis.

    Zdroj: BCEFW

    Aké to bolo stáť vedľa návrhárov z okolitých zemí? Cítil si skôr spolupatričnosť, alebo súťažné napätie?

    Úprimne povedané, napätie som necítil. Kolekcie ostatných dizajnérov boli úplne odlišné. Často vyzerali viac, dovolím si povedať, dosť „východne“. Moja estetika je viac minimalistická a práve v tejto jednoduchosti nachádzam silu. Na prehliadke som si uvedomil, že mužnosť môže vyzerať veľmi odlišne aj v rámci strednej Európy. S návrhmi som bol spokojný a mal som pocit, že si držím vlastnú líniu. Necítil som teda pocit spolupatričnosti alebo nejakého napätia. Ako sa hovorí, robil som si svoje vlastné veci.

    V kolekcii Dressed To Dream hrá hlavnú rolu mužská identita. V mojom poňatí nie je o sile ani dominancii

    Dressed to Dream pracuje s predstavou novej podoby mužnosti. Čo pre teba znamená?

    Mužnosť v mojom poňatí nie je o sile ani o dominancii. Je o vnútornej istote, tichu a schopnosti prejaviť zraniteľnosť. Kolekcia vychádza z tradičných strihov pánskeho odevu, ale zbavuje ich tvrdosti, ktorú často spájame s nezmyselným pojmom „byť chlap“. Nejde o feminínny obrat, ale o zrelosť. O muža, ktorý je sám sebou a nepotrebuje dokazovať, že je muž. Verím, že práve táto rovnováha medzi pokojom a sebavedomím definuje novú podobu mužskej identity.

    Vidíš rozdiel medzi tým, ako o mužnosti premýšľa české a maďarské publikum?

    V skutočnosti nie. Všetci sa zaoberáme podobnými vecami. Len ich filtrujeme cez iný kultúrny rámec. Mužskosť už nie je téma, ktorá sa dá merať geografickými hranicami. Je to skôr o osobnom vzťahu každého muža k sebe samému. Určite som si však všimol, že moja práca je pre strednú Európu experimentálnejšia. Ale v konečnom dôsledku sa mi zdá český muž módne zrelší ako ten maďarský.

    Zdroj: Rozálie Růžičková

    Sú teda českí muži podľa teba otvorenejší móde zbavenej zažitých zvyklostí?

    Rozhodne áno. Vidím to aj okolo seba. Už to nie je len o mikine a tričku. Muži si dovoľujú viac premýšľať o detailoch, strihu, materiálu. Prestavajú sa báť, že keď vyzerajú inak, vypráva to niečo o ich sexuálnej identite. A to je skvelé.

    Pánska móda je pritom často označovaná za „bezpečné pole“. Kedy si si naposledy povedal, že riskuješ až príliš?

    Asi nikdy. Česká scéna je dnes oveľa otvorenejšia, než bývala. Skôr by niektoré moje strihy alebo styling pôsobili odvážne, dnes už je to viac prirodzené. Risk samotný vnímam skôr ako nutnosť. Ak nevybočíš, nikto si ťa nezapamätá. Ale risk musí mať zmysel, nie byť len efektný. Mnoho začínajúcich dizajnérov má problém s tým, že sa za každú cenu snažia vymyslieť niečo nové. To nie vždy funguje. Ja sa snažím vziať to, čo už existuje a preklopiť to do svojej verzie a rukopisu.

    Zdroj: Rozálie Růžičková

    Čo ťa teda viac uspokojuje? Dokonalý strih precíznej krejčoviny, alebo moment, keď publikum zostane zaskočené?

    Vždy dokonalý strih. Bez neho môže byť akýkoľvek nápad stratený. Pre mňa je strih základným jazykom odevu, jeho architektúrou. Samozrejme, teší ma, keď ľudia reagujú, ale skutočné uspokojenie prichádza, keď vidím, že konštrukcia funguje, že látka dýcha a pohybuje sa tak, ako som chcel. To je pre mňa skutočné čaro dizajnu.

    Rivalita medzi návrhármi existuje. Len sa o nej nehovorí, pretože nikoho nezaujíma

    Česká móda je malý rybníček. Existuje medzi návrhármi, či už renomovanými, alebo začínajúcimi, nejaká forma rivality?

    Rivalita určite existuje, hlavne medzi známejšími značkami. Len sa o tom moc nehovorí, pretože to české publikum vlastne nezaujíma. Medzi mladými návrhármi ale prevláda skôr solidarita. Každý vie, aké ťažké je niečo vybudovať. Napriek tomu by som si prial, aby rivalita bola väčšia. Prináša totiž cieľ, tlak a nutnosť sa posúvať. Znamenala by, že móda má u nás skutočnú váhu.

    Zdroj: Rozálie Růžičková

    Mladí dizajnéri si skôr pomáhajú, neustále mi do správ chodia pozvánky na spolupráce. Väčšinou však nejde o väčšie projekty, takže si vyberám. Teší ma však, že je o moju prácu záujem. Na druhej strane, pracoval som ako stážista pre viacerých renomovaných dizajnérov a videl som istú rivalitu. Neviem povedať, aká je, ale existuje. Či už ide o obliekanie celebrít alebo výber miesta na prezentáciu kolekcie. Predsa len, Praha nie je nafukovacia.

    Spolupracoval si s Janom Černým, Dominikou Kozákovou i Lukášom Macháčkom. Čo ti tieto skúsenosti dali?

    Bolo fascinujúce vidieť, ako rozdielne pristupujú k tvorbe, k zákazníkom i ku značke samotnej. Každý má iný rytmus práce, inú estetiku. Najviac mi ale dal Lukáš Macháček. Mal podobnú cestu, takže rozumel mojim začiatkom a pochybnostiam. Pri práci na jeho kolekcii pre Národné múzeum som pochopil, aké náročné je viesť veľký projekt a aká dôležitá je disciplína. Bola to obrovská skúsenosť i česť.

    Kvalitná show je počiatok úspechu kolekcie. Radosť z prezentácie zatieni finančnú návratnosť

    Ocení podľa teba české publikum skôr efektnú show, alebo precíznu precíznu krajčírsku prácu, ktorú si niekto reálne kúpi?

    To je otázka. Ľudia sa najprv zamilujú do show, pretože tá vytvára prvý dojem. Ale málokto vidí, ako sú veci skutočne ušité. Niekedy sa stačí pozrieť pod šev a zistíte, že i tie najväčšie značky držia pohromade izolepa alebo sichrhajsky. (smiech) Na druhú stranu chápem, že vizuálny zážitok je súčasť hry. Len by za mňa nemal prevážiť nad remeslom.

    Vadí ti, keď média porovnávajú českú scénu s Parížom alebo Milánom?

    Vadí mi to veľmi. Každá scéna má svoj kontext, tradíciu a publikum. Česká móda je mladá, ale autentická. Porovnávať ju s Parížom je ako chcieť, aby jazz znel ako opera. Máme iný jazyk a v tom je naša sila. Občas sa tomu porovnávaniu ale nedivím, keď vidím niektoré tunajšie hrôzy, čo je niekto schopný prezentovať. Pre pozorovateľa je potom jednoduché povedať, že toto by v Paríži neprešlo.

    Zobraziť príspevok na Instagrame

    A post shared by JEREMIAS FÜRST (@jerry_furst)

    Aké ťažké je v Česku udržať značku ekonomicky pri živote?

    Je to nesmierne náročné. U nás to platí dvojnásobne, pretože oproti inému biznisu je česká móda prázdnym vkladom. Nezáleží ani tak na kvalite kolekcie, ale na tom, akej móde je české publikum otvorené. Druhým problémom je cena. Inými slovami, môžete byť otvorení ako chcete, ale kvalitný kúsok sa viac-menej vždy vyšplhá na cenu okolo 10 tisíc korún.

    Návratnosť je naviac minimálna, niekedy žiadna. Vkladáš teda do kolekcií peniaze, čas i energiu, ale nikdy nevieš, či sa ti niečo z toho vráti. Móda je krásna, ale zároveň krutá disciplína. Musíš mať nielen talent, ale aj trpezlivosť a pevné nervy. Napriek tomu si myslím, že práve tá neistota z nej robí niečo výnimočné.

    Zdroje: Autorský článok

    Autor článku:
    Marek Wrbík
    Marek Wrbíkhttps://fashionup.sk/
    Marek ve svých textech propojuje módu s popkulturou, ekonomikou i společenským kontextem. Zajímá ho, jak se oblečení stává odrazem doby a proč některé značky uspějí, zatímco jiné ztratí lesk. Pravidelně se objevuje na lokálních fashion akcích a sleduje tváře české módní scény. Rád rozkrývá příběhy za značkami i trendy, které zatím českému publiku zůstávají vzdálenější. Když zrovna nepíše, rád objevuje nové bary, galerie a podniky, kde jde cítit nápad. Módu bere jako koníček, ale i jako způsob, jak se dívat na svět.

    Rozhovor: Ak nevybočíš, nikto si ťa nezapamätá, myslí si návrhár Jeremiáš Fürst

    ― Reklama ―

    Začínajúci návrhár Jeremiáš Fürst stojí za kolekciou Dressed To Dream, ktorú tento rok predstavil na Budapeštianskom fashion weeku. Jeho tvorba stojí na pomedzí klasického pánskeho krajčírstva a jemného snívania. Skúma, ako môže muž vyzerať, keď odloží zbroj a dovolí si byť jemný, pokojný a prirodzený. V rozhovore hovorí dizajnér o novej mužskej identite, rivalite na českej scéne i o tom, prečo je návratnosť v móde často len ilúziou.

    Čo sa skrýva za kolekciou Dressed To Dream?

    Kolekcia Dressed to Dream vznikla z pozorovania každodenných situácií, v ktorých muži pôsobia prirodzene a bez obrany. Sú to momenty, keď stoja na zastávke, sledujú obraz v galérii, nesú kvety alebo len mlčky čakajú. V tých chvíľach mizne póza a zostáva osobnosť. Práve tá jemnosť, ktorá sa bežne v pánskej móde potláča, ma fascinuje. V návrhoch sa preto odráža kombinácia pokojnej energie a mierne snového dojmu. Preto názov „Oblečený pre snívanie“. Každý model vznikal s ohľadom na osobnosť nositeľa, niekedy dokonca priamo pre konkrétneho muža, ktorý ma inšpiroval. Ale to si nechám pre seba.

    Zdroj: BCEFW

    A prečo si s ňou zamieril práve do Budapešti?

    Chcel som svoju tvorbu posunúť mimo český kontext. Na tamojšom fashion weeku sa stretávajú mladí návrhári z celej Európy a mieria tam aj známe zahraničné médiá. Zároveň to bola príležitosť otestovať, ako moje návrhy fungujú v inom prostredí. Išlo o skúsenosť, ktorá mi dala sebavedomie a iný pohľad na vlastnú prácu. Naviac sa tam oproti českému rybníčku objavuje viac potenciálnych investorov či zákazníkov. Inými slovami, návštevníci sa nechodia iba pozerať.

    Čo ťa na atmosfére tamojšieho fashion weeku najviac prekvapilo?

    Príjemne ma prekvapila profesionalita produkcie. Harmonogram fungoval presne a každý vedel, čo má robiť, čo nie je samozrejmosťou. Ako dizajnér som mal dostatok času na prípravu a skúšky, a to je v móde vzácne. Na druhej strane ma mrzelo, že som si nemohol vybrať hudbu, priestor alebo niektoré modely. To sú veci, ktoré majú obrovský vplyv na výsledný dojem. Napriek tomu to bola skvelá skúsenosť, vďaka ktorej som si uvedomil, aké dôležité je prispôsobiť sa cudziemu systému bez toho, aby ste stratili svoj vlastný rukopis.

    Zdroj: BCEFW

    Aké to bolo stáť vedľa návrhárov z okolitých zemí? Cítil si skôr spolupatričnosť, alebo súťažné napätie?

    Úprimne povedané, napätie som necítil. Kolekcie ostatných dizajnérov boli úplne odlišné. Často vyzerali viac, dovolím si povedať, dosť „východne“. Moja estetika je viac minimalistická a práve v tejto jednoduchosti nachádzam silu. Na prehliadke som si uvedomil, že mužnosť môže vyzerať veľmi odlišne aj v rámci strednej Európy. S návrhmi som bol spokojný a mal som pocit, že si držím vlastnú líniu. Necítil som teda pocit spolupatričnosti alebo nejakého napätia. Ako sa hovorí, robil som si svoje vlastné veci.

    V kolekcii Dressed To Dream hrá hlavnú rolu mužská identita. V mojom poňatí nie je o sile ani dominancii

    Dressed to Dream pracuje s predstavou novej podoby mužnosti. Čo pre teba znamená?

    Mužnosť v mojom poňatí nie je o sile ani o dominancii. Je o vnútornej istote, tichu a schopnosti prejaviť zraniteľnosť. Kolekcia vychádza z tradičných strihov pánskeho odevu, ale zbavuje ich tvrdosti, ktorú často spájame s nezmyselným pojmom „byť chlap“. Nejde o feminínny obrat, ale o zrelosť. O muža, ktorý je sám sebou a nepotrebuje dokazovať, že je muž. Verím, že práve táto rovnováha medzi pokojom a sebavedomím definuje novú podobu mužskej identity.

    Vidíš rozdiel medzi tým, ako o mužnosti premýšľa české a maďarské publikum?

    V skutočnosti nie. Všetci sa zaoberáme podobnými vecami. Len ich filtrujeme cez iný kultúrny rámec. Mužskosť už nie je téma, ktorá sa dá merať geografickými hranicami. Je to skôr o osobnom vzťahu každého muža k sebe samému. Určite som si však všimol, že moja práca je pre strednú Európu experimentálnejšia. Ale v konečnom dôsledku sa mi zdá český muž módne zrelší ako ten maďarský.

    Zdroj: Rozálie Růžičková

    Sú teda českí muži podľa teba otvorenejší móde zbavenej zažitých zvyklostí?

    Rozhodne áno. Vidím to aj okolo seba. Už to nie je len o mikine a tričku. Muži si dovoľujú viac premýšľať o detailoch, strihu, materiálu. Prestavajú sa báť, že keď vyzerajú inak, vypráva to niečo o ich sexuálnej identite. A to je skvelé.

    Pánska móda je pritom často označovaná za „bezpečné pole“. Kedy si si naposledy povedal, že riskuješ až príliš?

    Asi nikdy. Česká scéna je dnes oveľa otvorenejšia, než bývala. Skôr by niektoré moje strihy alebo styling pôsobili odvážne, dnes už je to viac prirodzené. Risk samotný vnímam skôr ako nutnosť. Ak nevybočíš, nikto si ťa nezapamätá. Ale risk musí mať zmysel, nie byť len efektný. Mnoho začínajúcich dizajnérov má problém s tým, že sa za každú cenu snažia vymyslieť niečo nové. To nie vždy funguje. Ja sa snažím vziať to, čo už existuje a preklopiť to do svojej verzie a rukopisu.

    Zdroj: Rozálie Růžičková

    Čo ťa teda viac uspokojuje? Dokonalý strih precíznej krejčoviny, alebo moment, keď publikum zostane zaskočené?

    Vždy dokonalý strih. Bez neho môže byť akýkoľvek nápad stratený. Pre mňa je strih základným jazykom odevu, jeho architektúrou. Samozrejme, teší ma, keď ľudia reagujú, ale skutočné uspokojenie prichádza, keď vidím, že konštrukcia funguje, že látka dýcha a pohybuje sa tak, ako som chcel. To je pre mňa skutočné čaro dizajnu.

    Rivalita medzi návrhármi existuje. Len sa o nej nehovorí, pretože nikoho nezaujíma

    Česká móda je malý rybníček. Existuje medzi návrhármi, či už renomovanými, alebo začínajúcimi, nejaká forma rivality?

    Rivalita určite existuje, hlavne medzi známejšími značkami. Len sa o tom moc nehovorí, pretože to české publikum vlastne nezaujíma. Medzi mladými návrhármi ale prevláda skôr solidarita. Každý vie, aké ťažké je niečo vybudovať. Napriek tomu by som si prial, aby rivalita bola väčšia. Prináša totiž cieľ, tlak a nutnosť sa posúvať. Znamenala by, že móda má u nás skutočnú váhu.

    Zdroj: Rozálie Růžičková

    Mladí dizajnéri si skôr pomáhajú, neustále mi do správ chodia pozvánky na spolupráce. Väčšinou však nejde o väčšie projekty, takže si vyberám. Teší ma však, že je o moju prácu záujem. Na druhej strane, pracoval som ako stážista pre viacerých renomovaných dizajnérov a videl som istú rivalitu. Neviem povedať, aká je, ale existuje. Či už ide o obliekanie celebrít alebo výber miesta na prezentáciu kolekcie. Predsa len, Praha nie je nafukovacia.

    Spolupracoval si s Janom Černým, Dominikou Kozákovou i Lukášom Macháčkom. Čo ti tieto skúsenosti dali?

    Bolo fascinujúce vidieť, ako rozdielne pristupujú k tvorbe, k zákazníkom i ku značke samotnej. Každý má iný rytmus práce, inú estetiku. Najviac mi ale dal Lukáš Macháček. Mal podobnú cestu, takže rozumel mojim začiatkom a pochybnostiam. Pri práci na jeho kolekcii pre Národné múzeum som pochopil, aké náročné je viesť veľký projekt a aká dôležitá je disciplína. Bola to obrovská skúsenosť i česť.

    Kvalitná show je počiatok úspechu kolekcie. Radosť z prezentácie zatieni finančnú návratnosť

    Ocení podľa teba české publikum skôr efektnú show, alebo precíznu precíznu krajčírsku prácu, ktorú si niekto reálne kúpi?

    To je otázka. Ľudia sa najprv zamilujú do show, pretože tá vytvára prvý dojem. Ale málokto vidí, ako sú veci skutočne ušité. Niekedy sa stačí pozrieť pod šev a zistíte, že i tie najväčšie značky držia pohromade izolepa alebo sichrhajsky. (smiech) Na druhú stranu chápem, že vizuálny zážitok je súčasť hry. Len by za mňa nemal prevážiť nad remeslom.

    Vadí ti, keď média porovnávajú českú scénu s Parížom alebo Milánom?

    Vadí mi to veľmi. Každá scéna má svoj kontext, tradíciu a publikum. Česká móda je mladá, ale autentická. Porovnávať ju s Parížom je ako chcieť, aby jazz znel ako opera. Máme iný jazyk a v tom je naša sila. Občas sa tomu porovnávaniu ale nedivím, keď vidím niektoré tunajšie hrôzy, čo je niekto schopný prezentovať. Pre pozorovateľa je potom jednoduché povedať, že toto by v Paríži neprešlo.

    Zobraziť príspevok na Instagrame

    A post shared by JEREMIAS FÜRST (@jerry_furst)

    Aké ťažké je v Česku udržať značku ekonomicky pri živote?

    Je to nesmierne náročné. U nás to platí dvojnásobne, pretože oproti inému biznisu je česká móda prázdnym vkladom. Nezáleží ani tak na kvalite kolekcie, ale na tom, akej móde je české publikum otvorené. Druhým problémom je cena. Inými slovami, môžete byť otvorení ako chcete, ale kvalitný kúsok sa viac-menej vždy vyšplhá na cenu okolo 10 tisíc korún.

    Návratnosť je naviac minimálna, niekedy žiadna. Vkladáš teda do kolekcií peniaze, čas i energiu, ale nikdy nevieš, či sa ti niečo z toho vráti. Móda je krásna, ale zároveň krutá disciplína. Musíš mať nielen talent, ale aj trpezlivosť a pevné nervy. Napriek tomu si myslím, že práve tá neistota z nej robí niečo výnimočné.

    Zdroje: Autorský článok

    ― Reklama ―

    Pamela Anderson má opäť nový účes. Tentoraz stavila na rockovú legendu

    Pamela Anderson v poslednom roku zvládla niečo, čo sa vo svete lifestylu podarí málokomu. Z vlasov vytvorila horúcu tému. Každá jej premena sa rieši viac ako dianie okolo nej a publikum sleduje, čo príde ďalej. Po minimalistickom období a takmer asketickom vzhľade prišiel ďalší obrat. Hviezda na Newyorský fashion week dorazila s rozvoľneným, vrstveným účesom a ofinou, ktorá okamžite zaplavila internet. Nový účes opäť otvoril debatu o jej vlasovej identite, veku a prirodzenosti.

    Miláno mieri do finále. Na móle privítalo Bottega Veneta, Moschino aj Ferragamo

    Zatiaľ čo Miláno zatvára v pondelok za týždňom módy dvere, Paríž ho víta s otvorenou náručou. Svetový maratón fashion weekov pokračuje a spolu s ním na scénu prichádzajú aj najnovšie vízie kolekcií na tohtoročnú jeseň a zimu. Módny dom Bottega Veneta postavil do centra diania textúry, zatiaľ čo Ferragamo nahliadol do zahmlenej minulosti a Moschino vyrazil z Talianska až do Argentíny.

    Očné náplasti nahrádzajú slnečné okuliare. Patrí starostlivosť o pleť na ulicu?

    Ešte pred pár rokmi patrili náplasti na oči výhradne do kúpeľne alebo rannej rutiny. Dnes sa objavujú v kaviarňach, na letiskách aj v uliciach veľkomiest. Sociálne siete zaplavujú fotografie celebrít aj influencerov, ktorí si pre kávu odskočili s gélovými náplasťami pod očami. Otázka pritom znie, či praktika pokožke naozaj prospieva, alebo je to len ďalší prechodný estetický trend.

    Film Fever: Zažite pravú Love Story s J. F. Kennedy Jr. a Carolyn Bessette

    Názov seriálu Love Story sa môže zdať ako klišé, je ale dokonale výstižný pre to, čo divákom ponúka. Dokumentuje totiž milostný príbeh Johna F. Kennedyho Jr. a Carolyn Bessette, inšpirovaný ich skutočným tragickým osudom. Producent Ryan Murphy opisuje vášnivé začiatky ich vzťahu pretkané zvratmi, módou a údajným prekliatím rodiny Kennedyovcov.

    Všetky cesty vedú do Ríma. Tentokrát do virálneho Bar Far

    V rímskej štvrti Trastevere sa otvoril bar, ktorý skrátka musíte poznať. Bar Far je súčasne umelecká inštalácia britských autorov Clementine Keith-Roach a Christophera Page a počas niekoľkých týždňov sa stal na sociálnych sieťach virálnym. Interiér pripomína rozpadnutý chrám i filmovú scénu a návštevník sa v ňom pohybuje medzi reliéfmi ľudských končatín, oblúkmi a tlmeným svetlom sviečok. Miesto ponúka zvláštny pocit, že človek vstúpil do inej reality.

    Burberry vzdáva hold Londýnu. Daniel Lee dodal trenčkotu ženskosť.

    Londýnsky týždeň módy uzavrela prehliadka Burberry. Kreatívny riaditeľ značky Daniel Lee tentoraz presunul pozornosť z vidieka do mesta. Vzdal hold Londýnu, jeho neustále mokrým uliciam a temným zákutiam. Zároveň pri príležitosti 170. výročia módneho domu poctil jeho najväčší symbol, trenčkot. Daroval mu nečakane inovatívny, ale predovšetkým ženský nádych.

    Nasaďte jarné brnenie. Aké bundy definujú prvé slnečné mesiace roka?

    Jarné lúče pomaly začínajú prenikať cez februárové mraky a s ich teplým dotykom prichádza čas na zmenu šatníka. Nadýchané pérové bundy a dlhé vlnené kabáty konečne nahrádzajú ľahšie prechodné bundy. Tak ako každá jar, aj táto je charakteristická niekoľkými trendmi. Vonkajšie oblečenie sa vyznačuje kratšími dĺžkami, vysokými goliermi a vojenským a športovým štýlom.

    Sleepy girl make-up dorazil aj na mólo. Mení únavu na vizuálny štýl

    Po niekoľkých sezónach vlády uhladenej "clean girl" estetiky prichádza jej opak. Sandy Liang na New York Fashion Week ukázala líčenie, ktoré nepôsobí ako príprava na deň, ale ako jeho doznievanie. Sleepy girl make-up pracuje s ospalosťou, červenými lícami aj ľahko rozmazanými očami a mení únavu na vizuálny štýl. Krása sa neprezentuje ako výkon, začína fungovať ako nálada.

    Londýn v centre pozornosti. Tamojší fashion week vrátil na scénu módne stálice

    Londýnsky týždeň módy smeruje do finále. V uplynulých dňoch však ponúkol vhľad do najnovšej tvorby svojich najznámejších stálic. Značka Erdem oslávila svoje 20. výročie, zatiaľ čo návrhárka Simone Rocha postavila kolekciu pre tohtoročnú jeseň a zimu na tému mladosti. Patrick McDowell zaspomínal na tvorbu Georgea Plattta Lynesa a Richard Quinn predviedol dramatické siluety.

    Domov, sladký domov? Prabal Gurung spája náboženstvo, politiku a módu

    Newyorský Fashion Week je za nami a žezlo teraz drží Londýn. Prehliadka pre jeseň a zimu 2026 návrhára Prabala Gurunga nám však utkvela v pamäti. Dizajnér dielom s názvom Home Sweet Home? predstavil divákom svoju kreatívnu stránku, ktorá je úzko spojená s jeho domovom, Nepálom. Zároveň do návrhov vniesol strasti spojené s migráciou a súčasnou politickou atmosférou. 

    Kancelária, pevná linka a plný diár. Rachel Scott formuje novú éru Proenza Schouler

    New York má zvláštnu schopnosť vytvárať módne archetypy. Tentoraz sa na móle zhmotnila žena, ktorá síce nestíha taxík, ale nikdy nestráca pokoj. Debut Rachel Scott pre Proenza Schouler nevyvolával hlasnú transformáciu, skôr otvorenie starého mestského románu. Siluety pripomínali rána na Manhattane, keď sa kancelárie plnia kávou, zvonia telefóny a výťahy premávajú bez prestávky. Namiesto nostalgie však prišla reinterpretácia. Pracovný šatník, ktorý pozná tempo mesta a zároveň si zachováva odstup.

    Prežite slnečné dni s Chloé. Letná kampaň pristála na pobreží snov

    Hoci zima prešla do bodu, kedy sa zdá nekonečná, Chloé prichádza s farebným závanom jari, ktorý vydychuje nádej na teplejšie zajtrajšky. Letná kampaň pre rok 2026 dorazila v podobe zasnených záberov na slnečnej pláži a nám neostáva nič iné, než snívať spolu s ňou. Módny dom Chloé zachytáva na pozadí drsnej krásy pobrežnej krajiny rytmus letného dňa. 

    Má módna scéna ďalšie nepo baby? Maya Wigram dobýva móla aj kampane

    Dcéra návrhárky Phoebe Philo nenápadne vnikla na módnu scénu. Maya Wigram odštartovala svoju modelingovú kariéru účasťou na prehliadke Burberry v roku 2024. Odvtedy získala miesto v kampaniach tej istej značky, ale aj v tých z dielne Gucci. Minulý rok sa prešla po móle aj pre Chloé. Napriek tomu zostáva otázkou, či to devätnásťročná hviezda myslí s modelingom vážne.

    Peklo pre módnych puristov. Alexis Mabille vložil couture do rúk AI

    Ak ste si mysleli, že haute couture je posvätná inštitúcia nedotknuteľná pazúrmi umelej inteligencie, ste na omyle. Couturiér Alexis Mabille predstavil kolekciu vytvorenú výlučne s pomocou AI, vrátane modeliek a samotného miesta konania prehliadky. Výsledkom nebola klasická prehliadka, ale digitálna vízia, ktorá otvára otázku, kde končí remeslo a začína technologická dominancia.

    Loro Piana napravuje svoju reputáciu. Novým patentom dokazuje zodpovednosť

    Módny dom Loro Piana reaguje na kritiku posledných rokov. Po debatách o pravdivosti označenia Made in Italy a fungovaní dodávateľského reťazca prichádza s krokom, ktorý mieri priamo k jadru značky, teda k samotnému materiálu. Talianska spoločnosť si nechala zapísať ochrannú známku na novú textíliu Royal Lightness. Prvýkrát tak stavia komunikáciu okolo látky, nie okolo strihu či kolekcie. Zmes hodvábu, merina a kašmíru prezentuje ako technologický posun aj dôkaz plnej kontroly nad výrobou.

    Farebné očné tiene bez chýb. Ako nájsť odtieň, ktorý rozžiari váš pohľad?

    Máte po krk nudných zemitých, hnedých a nude očných tieňov? S jarou prichádzajú žiarivé farby, a tak je najvyšší čas pridať dúhové tóny aj do vašej make-up rutiny. Farebné očné tiene dokážu rozjasniť pleť, zvýrazniť oči a dodať líčeniu osobitý nádych. Aké farby fungujú najlepšie, ako ich kombinovať a ako dosiahnuť profesionálny efekt bez zbytočných chýb?

    ― Reklama ―