Na TikToku fičia videá typu „let’s catch up“, v ktorých tvorcovia sumarizujú svoj život do pár minút. Lenže kultúra rýchlych aktualizácií sa nenápadne presúva aj do offline sveta. Priateľstvá dospelých sa menia na sériu „catch-up stretnutí“, ktoré pripomínajú malé status meetingy viac než chvíle skutočného prepojenia. A práve sociálna sieť TikTok trend nielen pomenovala, ale aj normalizovala.
V reálnom živote môže pasca s názvom catch-up vyzerať celkom nenápadne. Máte za sebou hektický týždeň, konečne si dohodnete kávu s kamarátkou a ešte cestou do kaviarne premýšľate, čo všetko musíte prebrať. Takže namiesto toho, aby ste spolu len tak boli, rovno sa pustíte do hlbokého reportu. Aký bol víkend, ako to ide v práci, čo nový kolega alebo deti v novej škole. Konverzácia plynie, všetko je v poriadku. Napriek tomu si neskôr uvedomíte, že ste spolu vlastne nič nezažili, len ako keby ste si vymenili týždenný report. A padne na vás smútok.
Catch-up kultúra ako daň za dospelosť. Priateľstvo zabíjajú povinnosti a únava
Všetci si pritom dobre pamätáme, že predtým naše priateľstvá fungovali inak. Boli spontánnejšie a prirodzenejšie, ich súčasťou bola improvizácia a prekvapenia. Samotné stretnutia produkovali zážitky a historky, ku ktorým sa bolo možné vo spomienkach s radosťou vracať. Lenže s postupujúcou dospelosťou ich zasiahla práca, vzťahy, povinnosti a únava. A tak sa z priateľstva pomaly stala séria oddelených epizód, prepojených len občasnými rekapituláciami, pretože na viac väčšinou nemáme čas, energiu a často ani fantáziu.
Zdroj: Pexels
Veľa kofeínu, málo hĺbky. Korporácie a sociálne siete nás učia aktualizovať
Autorka knihy Bad Friends Michelle Elman si požičala terminológiu zo sociálnych sietí a nazýva tento typ vzťahov „catch-up kultúrou“. Definuje ich ako nekonečný kolobeh večerí a káv, počas ktorých si aktualizujeme svoje životy, ale spoločne máločo skutočne prežívame. Priateľstvá potom vo výsledku pôsobia, akoby sa zastavili v čase, pokračujú vždy len od posledného catch-upu ďalej, nikdy sa nesnažia ísť hlbšie.
Zobraziť príspevok na Instagrame
Prechod od spontánnych „hangoutov“ k starostlivo naplánovaným stretnutiam je do istej miery prirodzenou súčasťou dospelosti. Podľa niektorých odborníkov však dnešná kultúra nekonečných catch-upov vznikla aj kvôli tomu, ako sa v posledných rokoch zmenil spôsob nášho života. Ustúpenie susedskej pospolitosti, silnejúce partnerské záväzky a všadeprítomné sociálne siete nás naučili fungovať v rýchlych aktualizáciách.
Ako z pasce von? Chce to akciu a spoločné zážitky, na ktoré sa bude spomínať
Odborníci na vzťahy ďalej pripomínajú, že priateľstvo potrebuje čas, vlastne veľa času. A nejde len o plánované stretnutia, ale zdieľané zážitky. Spoločný film, víkendový workshop, večer stolových hier alebo koncert obľúbenej kapely dokážu vytvoriť viac blízkosti než 10 kávových catch-upov. Práve tieto momenty totiž posilňujú empatiu, vyplavujú hormóny šťastia a vytvárajú pocit, že sa na seba môžeme spoľahnúť.
Ďalšia rovina catch-up kultúry je menej viditeľná, ale o to silnejšia. Existuje silná predstava, že skutočný život sa odohráva s partnerom, zatiaľ čo priateľom ho stačí len prerozprávať. Romantické vzťahy majú v našej spoločnosti jasné očakávania, ale priateľstvá nie. A tak sa ľahko stane, že namiesto zdieľania života ho len reportujeme. Stretnutia s priateľmi tak môžu pripomínať pracovné schôdzky. Máme málo času, cítime očakávania výkonu a máme neustály pocit, že je potrebné priniesť niečo nové.
Priatelia majú byť súčasťou života. Nie len obyčajná položka v dennom programe
Lenže zmeniť spôsob, akým sa s priateľmi stretávame, nie je také jednoduché, ako to na TikToku vyzerá. Umelkyňa Nicole So, ktorá fenomén rozobrala vo virálnom videu, hovorí, že mnohí jej priatelia cítili to isté. Odvtedy sa nestretávajú len pri večeri. Radšej si spoločne vybavia pochôdzky, idú si zabehať alebo vyskúšajú nový šport. Lenže to predpokladá zladené rozvrhy a flexibilitu, čo je pre mnohých z nás luxus.
A práve teraz prichádza paradox. Keď sa snažíme z catch-up kultúry uniknúť tým, že si plánujeme spoločné aktivity týždne dopredu, často začnú pôsobiť ako ďalšia úloha v diári. Niektorí, ako newyorská drag performerka Atomic Annie, popisujú sociálny život ako sériu povinností, ktoré sa tvária ako zábava. Annie začala nadväzovať vzťahy vedomejšie, s ľuďmi, ktorí chcú byť súčasťou jej života, nie len jej programu.
Zabudnime na pomyselnú produktivitu. A buďme opäť len tak spolu
Vymaniť sa z catch-up kultúry trochu znamená ísť proti všetkému, čo nás sociálne siete učia o produktívnej dospelosti. Že podstatná je práca, rozvoj a partnerstvo. Priateľstvá, ktoré nie sú instagramovo efektné, sa z diára vytrácajú ako prvé. Stačí však začať málom, spoločnou cestou domov, hlasovkou či stretnutím bez programu. Skutočná blízkosť nevzniká pri reportoch, ale vo chvíľach, ktoré sú určené iba na to, aby sme boli spolu.
Keď som si sama uvedomila, že jedno moje cenné priateľstvo sa týmto spôsobom premieňa, pripravila som si na ďalšiu spoločnú večeru s kamarátkou prejav o catch-up kultúre. Ona ma však predbehla. Bez toho, aby svojmu pocitu zo zmeny nášho vzťahu dala názov, navrhla, že nabudúce by radšej spoločne „niečo“ zažila. A že jej napadlo lezenie, v ktorom je dobrá. A ja som ho predsa už dávno chcela vyskúšať.
Zdroje: Dazed Digital, Mamamia, The Everygirl, Upworthy, TikTok, Instagram
