Erotická bielizeň Sheio odhaľuje nielen rozkrok, ale aj spoločenské tabu. Návrhárka Karolína Černá začala svoje crotchlessky predávať preto, že na českom trhu nemohla nájsť produkt, v ktorom by sa cítila sama sebou. Rozhodla sa preto vytvoriť ponuku dokazujúcu, že sexi bielizeň nemusí byť prejavom vulgárnosti, ale nástrojom pre intimitu a sebapoznanie.

Ako by si crotchlessky popísala niekomu, kto o nich nikdy nepočul?

Rozhodla som sa šiť erotickú spodnú bielizeň bez rozkroku a bez vulgarít. Moje nohavičky majú totiž odhalené lono. Snažím sa ale dokázať, že ich ide vyrábať naozaj slušne a kvalitne. A že bielizeň môže byť nástroj pre intimitu aj pre seba objavovanie.

Čo pre teba znamená, že je niečo vulgárne?

Myslím, že ide vždy o kontext, je to taký balíček. Pre mňa osobne ide o rovnosť lacnosti. Nie finančná, aj lacné veci môžu byť kvalitné a nie vulgárne. Ale v tom, že daný predmet evokuje určitú zaužívanú predstavu o tom, čo znamená pojem sexy. Pre mňa je jednoducho vulgárnosť nejaká skratka. Keď ten produkt niekto odflákne a nezamýšľa sa nad tým, že ľudia majú aj inú predstavu o tom, čo je sexy.

^{Zdroj: Thu Huong Truong}

Na svojich stránkach totiž popisuješ, že je erotická spodná bielizeň často vnímaná ako vulgárna. Prečo si sa rozhodla to zmeniť?

Máme v sebe zakorenené, že mať sex, chcieť ho a hovoriť o ňom je niečo zlé. Prvá reakcia na moju bielizeň je preto väčšinou panika. Nemyslím si ale, že takýto postoj je naša prirodzená podstata, skôr spoločnosťou vytvorená reakcia. Sex sa všeobecne berie ako niečo zlé. Bielizeň je vnímaná ako vulgárna, pretože v momente, keď sa o ňu začneme zaujímať, dáme okoliu signál, že máme sex. Je to verejné priznanie, že robíme niečo, čo by sme nemali.

Smerujú teda k tvojej značke aj nejaké negatívne reakcie?

Nie, vôbec nie. Ten šok koľkokrát nesúvisí s mojou značkou. Len občas nemám šancu ľuďom povedať, že moja bielizeň nie je lacná, ale naopak kvalitná, a že rešpektuje svoje nositeľky. Keď mám čas tvorbu predstaviť, sú reakcie pozitívne. Musím mať teda priestor si svoju značku „obhájiť“.

Ako by si si priala, aby sa majiteľky crotchlessek cítili, keď ich oblečú?

Same sebou. Bola som zdesená, keď som zistila, že jedinou možnosťou je bielizeň oblečená na slečne s umelými prsiami, veľkou pusou a extrémne dlhými riasami. Niekomu to môže vyhovovať, ale ja som sa na seba pozrela a povedala si, to predsa nie som ja. Priala som si vedieť sa postaviť za svoju sexualitu, ale zároveň byť romantická a nežná. To sa predsa nevylučuje. Každá z nás sa však môže chcieť cítiť inak. Hrať role, ak je to zámer, je v poriadku. Ale nechať sa do nich napchať, pretože na trhu nemôžeme nájsť nič iné, to nie.

^{Zdroj: Thu Huong Truong}

Ešte sa vrátim k samotnému názvu Sheio. Jedna z tvojich definícií je ženské tajomstvo. Môžeš prezradiť, čo skrýva?

Sheio samo o sebe nič neznamená, a tak si k názvu môže každý dosadiť, čo chce. Zachytáva fakt, že nohavičky niečo odhaľujú, ale aj skrývajú. Je to trochu oxymoron. Ženské tajomstvo môže tiež evokovať tajné ženské zbrane. Ale tiež je tam rovina toho, že ide o niečo, o čom sa „nehovorí“. Ale tak to byť nemusí. Skrýva sa v ňom viacero uhlov pohľadu.

Výroba bielizne vo výučbe návrhárstva chýba. Šitie som si musela odpracovať ako každý iný

Opísali sme, ako Sheio vnímajú tvoji zákazníci. Zaujímalo by ma ale tiež, čo by na značku povedalo tvoje mladšie ja, ktoré ešte len študovalo módne návrhárstvo?

Ľudia, ktorí ma naozaj dobre poznali, neboli mojím rozhodnutím Sheio založiť vôbec prekvapenie. Osobne by ma asi viac dostalo to, že nejakú značku vôbec mám. Celú strednú a vyššiu odbornú školu som tvrdila, že firmu nechcem. Vedela som, že je to strašne náročné a že človek väčšinu času rieši administratívne veci. To prádlo by ma preto asi ani tak nešokovalo.

Je tvorba spodnej bielizne niečo, čo je do výučby módneho návrhárstva zaradené?

Nie, vôbec. Štúdium je veľmi zrýchlené, a tak spodná bielizeň nie je koľkokrát ani v osnovách. Keď sme boli zvedaví, učiteľka nám ukázala napríklad strih na podprsenku. Ale je to zložité, najmä preto, že na spodnú bielizeň potrebujete rôzne technológie.

^{Zdroj: Sarah Koverová}

Ako si sa teda šitie spodnej bielizne naučila?

Za pochodu. Samozrejme mi pomohlo, že nejaké vzdelanie mám. Človek vie, ako zostaviť vzor a podľa čoho pracovať. Vďaka nemu navyše moje strihy zákazníčkam naozaj slúžia. Nesnažím sa im to vnucovať, aby im to sedelo, ale práve naopak. Keď ku mne zákazníčka príde a bielizeň si vyskúša, spoznám, ako ju upraviť. Ale tiež som si musela k šijaciemu stroju sadnúť a poradiť si s tým, že mi chýbajú určité stroje. To som si musela odpracovať rovnako ako každý iný.

Znie to, ako že je tvorba spodnej bielizne naozaj špecifická. Odkiaľ a akým spôsobom zháňaš svoje materiály?

Tie pre mňa predstavujú skutočnú výzvu. Sedím hodiny pri počítači a hľadám ich aj v rôznych jazykoch. Nechávam si posielať vzorky a až podľa nich ich objednávam. Určite nemôžem nakúpiť 30 metrov materiálu iba podľa fotky. Mala som veľkú radosť, keď som v Česku narazila na fabriku, ktorá vyrábala elastické tyly. Bohužiaľ ale po 192 rokoch tento rok v januári skončila.

Sleduješ trendy, určujúce, čo sa práve vo svete spodnej bielizne nosí?

Dlhodobým trendom sú určite priesvitné materiály. Obľúbené sú tiež harnessy, nemusí však nutne ísť o BDSM (skratka pre sadistické erotické predstavy alebo sexuálne správanie, pozn. red.). Predtým sa totiž vyrábali len kožené, teraz však ide skôr o doplnok, vytváraný v rôznych variáciách. Potom existujú určité mikro trendy, napríklad keď vyšiel seriál Bridgertonovi a všetci sa ním inšpirovali. Pri spodnej bielizni ale nie je rýchlosť nových trendov rovnaká ako pri iných odvetviach.

Aj muži si pýtajú spodnú bielizeň. Nechcú, aby ich partnerka bola jediná, kto sa do postele pekne oblečie

Okrem crotchlessek vytváraš tiež napríklad harness alebo body. Kam by si chcela značku posúvať?

Pre mňa je dôležité, že značka rastie postupne. Možností je ale veľa. Napríklad za 10 rokov by som mohla začať šiť aj klasickú bielizeň. Zatiaľ sa mi však pomocou crotchlessiek lepšie komunikuje môj zámer, a navyše sa tým odlišujem od konkurencie. Mohla by som ponúkať aj bielizeň pre mužov, na ktorých dostávam žiadosti pomerne často.

^{Zdroj: Thu Huong Truong}

Uvažovala si teda o tvorbe pre pánov? Zvlášť, keď je v názve značky, Sheio, schované ako she(ona), tak he(on).

Asi by pre neho musela vzniknúť samostatná značka. Existujú totiž rôzne motivácie. Muž, homosexuál alebo heterosexuál, môže chcieť nosiť bielizeň pre ženy. Sú ale tiež takí, ktorí by chceli jednoducho peknú pánsku bielizeň. Aby partnerka nebola jediná, kto sa do postele pekne oblečie. Zrazu je tam viac rovín, ktoré by sa mi zle komunikovali spoločne s tými ženskými.

Príde mi zaujímavé, že spomínaš aj queer zákazníkov. Zameranie na nich chýba aj na českom trhu.

U nás sa toho asi stále bojíme. Ja by som do niečoho podobného išla rada, ale viem, že by sa mi rozpadla moja pôvodná linka, ako som už spomínala. Ak by ale moja bielizeň chcela trans žena, tak sa s ňou samozrejme rada dohovorím.

Máš v pláne podeliť sa o nejaké novinky?

Mám čerstvú kolekciu aj nový produkt, ktorý vyjde na Valentína. Som zvedavá, či bude spodná bielizeň hitom, alebo či ušijeme len pár kúskov.

Na svojom Instagrame okrem fotografií zdieľaš aj svoje názory na rôzne sexuálne témy. Účet berieš ako svoju vlastnú komunitu. Prečo ste sociálne médiá poňali práve takto?

Značka je odrazom môjho vnútorného sveta a toho, ako chcem, aby fungoval skutočný svet. Chcem otvoriť nožnice, ktoré definujú pojem normálnosti. Siete sú pre mňa priestorom pre vlastné myšlienky a spracovanie blízkych tém. Všetko to robím tak trochu sebecky, aj pre seba (smiech). Chcela by som žiť vo svete, kde materstvo neznamená, že som prestala byť ženou a som len matkou. Alebo že vo chvíli, keď dovŕšim šesťdesiatku, budem mať stále chuť skúšať nové veci. Skrátka by som si priala, aby bol svet krajší a otvorenejší.

Zobraziť príspevok na Instagrame

A post shared by Spodná bielizeň | #crotchlessky (@sheio_lingerie)

_{Zdroj: Instagram}