Pri zrode brnenskej značky Zkomnaty stála láska k vintage a túžba po udržateľnej móde. Jej autorka Viviana Bordásová šije nadčasové kúsky, ktoré sa nebudete báť vziať do divadla ani na pizzu. Je presvedčená, že niekedy berieme oblečenie príliš vážne. Talentovaná návrhárka svoj jedinečný prístup k móde ukazuje vo svojich kolekciách, ktoré sa pohybujú medzi štýlovou nadčasovou klasikou a hravými limitovanými edíciami.
Čo vás viedlo k tomu, že ste začali tvoriť „s čistým svedomím“, ako píšete na webovej stránke Zkomnaty?
Zameriavam sa na prírodné materiály a snažím sa, aby moja móda bola udržateľná. A ak šijeme z umelých látok, pochádzajú z Textile Mountain, veľkoobchodu s látkami z druhej ruky. Ale samozrejme, mám aj svoju stopu, vytváram nové veci. Ale „čisté svedomie“ pre mňa znamenalo, že nezamestnávam deti v Ázii a nekupujem látky z iných kontinentov.
Spomínate si na nejaký prvý moment, keď ste si povedali, že chcete šiť ekologicky? Veľa výrobcov k tomuto poznaniu nikdy nedospelo.
Od svojich 14 rokov nosím oblečenie z druhej ruky. Bavilo ma nachádzať poklady. Vždy som sa snažila fungovať udržateľne. Ale zase to neznamená, že pozorne sledujem českú scénu udržateľnej módy. Jednak si chcem pri tvorbe zachovať čistú hlavu, ale tiež si oblečenie buď sama vyrábam, alebo kupujem v second handoch. Je to tá najekologickejšia možnosť, ak nechcete chodiť nahá.
Zdroj: Zkomnaty
Pred založením Zkomnaty ste vlastnili obchod s vintage módou s názvom Retro Komnata. Ako ste preklenuli svoju lásku ku kúskom zo second handov k tomu, že ste ich začali sama rozpredávať?
Jednoducho som zbožňovala vintage oblečenie. Vždy, keď som cestovala, urobila som si mapu sekáčov a všetky som navštívila. Po návrate z jednej cesty som si povedala, že to skúsim. Počas štúdia na vysokej škole som pracovala na čiastočný úväzok v obchode so spodnou bielizňou u kamarátky a to ma tiež podnietilo k niečomu podobnému. Úprimne povedané, bolo to celkom freestyle.
Mala som na účte napríklad 20 tisíc korún a vlastnila obchod, ktorý som nemohla opustiť. Mala som ale veľké šťastie, že sa mi sen splnil a fungovalo to. Len som potom po piatich rokoch vyhorela a už to robiť nechcela. Dnes už to asi také jednoduché nie je, pretože som vtedy otvorila prvý obchod s vintage oblečením v Brne. Tá konkurencia bude iná.
Ako ste sa teda dostali od Retro Komnaty k vytvoreniu Zkomnaty?
S nápadom vytvoriť prvú minikolekciu som prišla, keď som videla, že je veľký dopyt po niektorých kúskoch zo secondhandu z môjho vintage obchodu, ale nemala som ich toľko. Napadlo mi, že šiť trochu viem, naučila ma to mama, tak prečo to neskúsiť. Zároveň som chcela vytvoriť univerzálne kúsky, ktoré by oblieklo viac typov postáv.
Zdroj: Zkomnaty
Sama som nikdy nemala postavu modelky, vždy som mala prsia, zadok a trochu užší pás. A bez elastických materiálov nie je také jednoduché obliecť takúto postavu. Chcela som však, aby moje zákazníčky po tomto kúsku siahli aj po niekoľkých rokoch. Vtedy, to bolo pred šiestimi rokmi, som vážila asi o 14 kíl viac a šaty, ktoré som vtedy ušila, mám stále. Takže misia splnená.
Nechcem, aby nás oblečenie obmedzovalo. Inšpiruje ma moje okolie a fínska príroda
Keby ste mali značku predstaviť niekomu, kto o nej nikdy nepočul, ako by ste ju prezentovali?
Zameriavam sa na návrhy, ktoré sú nadčasové a udržateľné. Snažím sa skôr potláčať trendy. Nechcem, aby zákazníci mali oblečenie len na danú sezónu. Mám tiež univerzálnu veľkosť a snažím sa byť elegantná. Vytváram teda šaty, ktoré si môžete obliecť do divadla aj do práce. Chcem, aby ľudia siahali po pekných veciach, aj keď idú „len na pizzu“. Zároveň nechcem vytvárať luxusné šaty, v ktorých sa budete báť sedieť vonku. Niekedy berieme oblečenie príliš vážne. Stále je to kus veci, slúžiacej na to, aby sme nechodili nahí. Nechcem, aby nás obmedzovalo.
Zdroj: Zkomnaty
Spomínali ste, že šiť vás naučila vaša mama. Aké boli pre vás začiatky, keď ste mali minimálne skúsenosti?
Nechcite vidieť, čo som vtedy ušila, bolo to hrozné. Učím sa aj teraz a stále sú veci, na ktoré by som si netrúfla. Som však tak trochu samouk, a to takmer vo všetkom. Pri mojej prvej kolekcii mi teda pomáhala mama, aby boli kúsky kvalitné. Aj teraz mám občas imposter syndróm (jav, pri ktorom niekto pochybuje o svojich schopnostiach či talente, pozn. red.), pretože viem, že tú krajčírsku niekto napríklad aj vyštudoval. Ale viem, že to, čo šijem, viem dobre.
Takže šitie šiat si organizujete úplne sama?
Áno, všetko si robím sama a mám to tak rada. Ak niečo pokazím, môžem sa hnevať len na seba. Takisto mám tendenciu spriateliť sa so všetkými spolupracovníkmi. Je ešte ťažšie delegovať na nich prácu. Preto pracujem len s modelkami, aj keď sa s nimi vlastne kamarátim. Takže som rada, že môžem spojiť fotenie s tým, že sa s nimi vidím. Tretinu roka žijem vo Fínsku, takže keď som v Brne, nemám veľa času.
Z Fínska teda riadite značku na diaľku?
Mám vo Fínsku priateľa a jazdím tam už asi dva roky. Doteraz som si vždy vzala napríklad na 10 dní voľno. O to viac som potom musela pracovať po návrate. Teraz ma ale čaká novinka, konečne som si tam totiž zaobstarala šijacie stroje. Hromadím tam navyše už dlho secondhandové látky, ktoré chcem spracovať. Takže teraz budem môcť z Fínska aj pracovať.
Zdroj: Zkomnaty
Ako hľadáte inšpiráciu?
Návrhy väčšinou vznikajú tak, že potrebujem niečo na seba. Príkladom sú šaty, ktoré sú doteraz mojím najobľúbenejším návrhom, a to bez mlieka, bez cukru. Vytvorila som ich o polnoci v predvečer môjho „stretnutia“, 10 rokov po ukončení štúdia. Ušila som si klasické áčkové šaty s balónovými rukávmi. A po troch rokoch ich na e-shope stále nájdete. Inšpiráciu ale hľadám aj v tom, čo vidím okolo seba alebo čo robím.
Minulý rok som napríklad chcela s kamarátkou vytvoriť zladené šaty na našu dovolenku v Taliansku. Inšpirovala ma látka od fínskej kamarátky, ktorá mala byt pokrytý vzormi a výraznými farbami. Inak veľa čerpám z fínskej prírody. Z nej vychádzajú aj moje dvoje najobľúbenejšie šaty z minulého roka. Jedny boli inšpirované polárnou žiarou a druhé morušou, ktorá rastie v Laponsku. Vyzerá ako oranžový oblak, a presne tak vyzerali aj šaty.
Ktoré obľúbené šaty z ponuky Zkomnaty už dávno zvíťazili?
Spomínaný strih bez mlieka, bez cukru je najobľúbenejší a je vo fľaškovo zelenej farbe. Potom prichádzajú na rad šaty, ktoré som navrhla na jeseň minulého roka, takzvané viazacie šaty so zaväzovaním. Aj tie som si ponechala, a to už nerobím so všetkými.
Testujem aj vlastné plavky. Ale nechcem, aby to bol ďalší plast, ktorý vyhodíte
Nie je ľahké vyrobiť kvalitné oblečenie. Čo všetko zahŕňa výroba jedného kusu?
Najskôr sa mi musí páčiť látka. Ale o strihu sa rozhodujem až vtedy, keď ho dostanem do rúk. Musím si ho podržať, aby som vedela, čo je možné. Mám asi tri kostry a z tých vychádzam, pretože som si istá, že padnú takmer každému. Ušitý kus si buď nechám, alebo ho dám kamarátke. Vždy ho však potrebujem vidieť na niekom inom. Nikdy si nešijem kúsky dopredu, takže nemám zvyšky. Len si musím šaty nastrihnúť, aby som vedela, koľko ich z danej látky ušijem.
Zdroj: Zkomnaty
Ako hľadáte nové látky?
Mám asi päť rôznych dodávateľov. Všetky látky sú z Európskej únie a niektoré z Českej republiky, tie používam primárne. Potom odoberám od českej firmy Textile Mountain, čo je predajca deadstock látok, ktorý ich vykupuje ako zo zrušených tovární, tak od ľudí. Ale minulý rok som si niektoré látky kúpila sama. Napríklad mi zavolala jedna pani z Prahy, že našla na pôde po babičke role flanelu.
Vo vašej ponuke nájdu ženy najmä šaty, ale aj topy, sukne či nohavice. Do akej ďalšej časti šatníka sa chcete pustiť?
Jeden nový kúsok už mám, ale zatiaľ ho testujem. Sú to jednodielne plavky. Milujem plávanie. Už ich nosím aj do bazénu, ale nastáva mi istý konflikt. Vyrábala by som niečo, čo by nebolo z prírodného materiálu. A musím sa uistiť, že plavky vydržia aspoň tri roky. Aby to nebol len ďalší plast, ktorý po čase vyhodíte. Ďalším problémom je, že budem musieť riešiť veľkosť. Ale veľmi sa na ne teším.
Ako premýšľate o tom, ako prilákať zákazníkov na českej módnej scéne? Najmä preto, že Česi možno nie sú zvyknutí priplácať si za udržateľnú módu.
To bol asi môj najväčší strach, keď som značku zakladala. Aj keď v tom čase bolo moje oblečenie o polovicu lacnejšie, pretože som si netrúfala zdražiť svoju prácu. Obávala som sa, či sa tým dokážem sama uživiť. Pretože to nie je lacná záležitosť. Ale bola som prekvapená, že dopyt tu bol. To mi niečo hovorí o českej klientele. Že ak je niečo kvalitné a mohlo by to dlho vydržať, zaplatia za to.
Zobraziť príspevok na Instagrame
A to nehovorím len o sebe, niečo podobné ako ja robí veľa značiek. Máme tendenciu prehadzovať si zákazníkov medzi sebou. Ale samozrejme, je ich čoraz viac, keďže mladá generácia je uvedomelá. Ale nepovedal by som, že sme na českej scéne konkurenti. Je to skôr tak, že ťaháme za jeden povraz. Som si takmer istá, že človek, ktorý má šaty odo mňa, má aj šaty od inej českej značky.
Máš pocit, že česká scéna k tomu musela dospieť? Možno porovnaním toho, ako vyzeral trh, keď ste začínali?
Vtedy som sa musela brániť ako blázon. Moje kamarátky ani nechceli nakupovať v sekáčoch. Ale myslím, že dnes je veľmi zriedkavé poznať niekoho, kto to robí. Trh sa odvtedy brutálne zmenil. Práve tam sa tá práca robí tak trochu za vás, pretože je tam to povedomie. A značky sa už nemusia toľko brániť.
Zdroje: Instagram, Zkomnaty
