Zabudnite na topánky, kabelky alebo šperky. Tentoraz sa všetko odohráva vyššie. Oveľa vyššie. Módne domy Lanvin a Louis Vuitton si v sezóne FW26 očividne povedali, že ak už máme sledovať módne prehliadky, budeme sa musieť naučiť pozerať inak. Hlavy modeliek a modelov sa premenili na priestor pre experiment, teatrálnosť i jemne absurdnú krásu. Zrazu dáva zmysel, že to najzaujímavejšie z celej kolekcie neleží na tele, ale nad ním. Postavené na hlavu.
Zatiaľ čo pozornosť väčšiny módnych komentárov hodnotiacich kolekcie FW26 sa sústreďuje na siluety či materiály, skutočný moment prekvapenia sa odohráva v detailoch, ktoré nemožno ignorovať. Klobúky, pokrývky hlavy, štruktúry, ktoré zakrývajú tvár, deformujú proporcie a nútia prehodnotiť samotnú predstavu o tom, kde končí outfit a kde začína objekt. Ide o divadlo. A zároveň návrat k niečomu, čo móda dlho nechávala spať.
Neočakávaná dynamika na móle. Kto iný si to môže dovoliť ako Nicolas Ghesquière?
Louis Vuitton pod vedením Nicolasa Ghesquièrea posúva v kolekcii FW26 hru s pokrývkami hlavy do mytologickej roviny. Kolekcia inšpirovaná krajinou prináša nielen objemné siluety a vrstvenie materiálov, ale aj čelenky, ktoré pripomínajú objekty vyrezávané vetrom. Obrovské klobúky zakrývajú tvár natoľko, že modelka prestáva byť jednotlivcom a stáva sa súčasťou prírodného celku. Inde sa tvar láme do ostrých línií, akoby kopíroval obzory hôr alebo strechy horských chát. Cieľom však rozhodne nie je ochrana pred počasím. Skôr vizuálne prenesenie pohybu krajinou.
Zdroj: Reuters
Tento kontrast je fascinujúci. Kolekcia, ktorá vychádza z praktickosti a odevu ako nástroja prežitia, si zároveň dovolí momenty, ktoré s funkčnosťou nemajú nič spoločné. A práve v tom spočíva jej sila. Klobúky nie sú logické. Sú vyjadrením a predovšetkým jazykom skúseností návrhára, ktorý kedysi zachránil umierajúcu značku Balenciaga a potom prešiel k poprednému francúzskemu velikánovi, akým je Louis Vuitton. Klobúky Nicolasa Ghesquièreho jednoducho preháňajú, deformujú, skrývajú. A tým vytvárajú úplne novú a neočakávanú dynamiku medzi telom a priestorom.
Zdroj: Reuters
Značky Louis Vuitton aj Lanvin si požičiavajú radikalitu. Akoby sa na tom dohodli
Lanvin to robí inak, ale rovnako radikálne. Kým Louis Vuitton pracuje s objemom a krajinou, Lanvin si hrá s tvárou ako s plátnom pripraveným na maľbu. Pokrývky hlavy zakrývajú tvár, predlžujú siluetu alebo ju naopak uzatvárajú do kompaktného tvaru. Niektoré modelky vyzerajú, akoby mali hlavu zasunutú do vlastného odevu. Iné pripomínajú objekty z inej reality, ktoré si len na chvíľu požičali ľudské telo.
Zdroj: Lanvin
Je na tom niečo zvláštne oslobodzujúce. V dobe, keď sa toľko hovorí o „nositeľnosti“, prichádza moment, ktorý ju úplne ignoruje. A pritom takáto myšlienka nie je nič nové. Stačí si spomenúť na 90. roky 20. storočia, keď runway bežne pracovala s headpieces ako s plnohodnotnou súčasťou každej kolekcie. To, čo dnes môže pôsobiť nezvykle a extrémne, vtedy tvorilo bežnú súčasť najvycibrenejšieho módneho jazyka.
Zobraziť príspevok na Instagrame
Práve preto dáva zmysel, že sa podobné momenty vracajú aj do ready-to-wear. Nie ako kreatívny výbuch haute couture kolekcie, ale ako prirodzená súčasť šatníka, ktorá sa približuje realite. Vlaňajší debut Jonathana Andersona u Diora otvoril dvere reinterpretácii historických tvarov, ktoré pripomínali pirátske klobúky alebo divadelné rekvizity. Módne domy Lanvin a Louis Vuitton teraz tento smer ďalej rozvíjajú.
Zdroj: Lanvin
A možno je to celé jednoduchšie, než sa zdá. Móda sa len znovu učí zabávať samou so sebou. Vracia sa k momentom, keď nebola len o nositeľnosti a predajnosti, ale o prekvapení, nadnesení a štipke absurdity. Klobúk, ktorý zakryje tvár. Silueta, ktorá nedáva okamžite zmysel. Detail, ktorý vás donúti pozrieť sa znovu. Pretože niekedy stačí zdvihnúť pohľad o pár centimetrov vyššie. A celý outfit začne dávať úplne iný zmysel.
Zdroje: Autorský text
