Kaligrafka Lucie Špatenková sa už na strednej škole zamilovala do krásne písaných zošitov. Po vysokej škole založila značku Ta usměvavá, s ktorou organizuje workshopy krasopísania, chodí na eventy skrášľovať rôznorodé produkty a písmom vylepšuje aj výrobky najdrahších luxusných značiek sveta. Okrem spolupráce so značkami Prada, Cartier či Hermès vedie tím kaligrafov, vychováva malú dcéru a rozširuje povedomie o krasopísme v Česku.
Stane sa vám niekedy, že si zaobstaráte nejaký kúsok oblečenia alebo doplnku a poviete si, že by potreboval vylepšiť nejakým pekným kaligrafickým monogramom?
Práve nedávno bola moja kolegyňa z môjho tímu na podujatí, kde zdobila kožené topánky. Hneď som si hovorila, že ozdobiť si obuv mi ešte nenapadlo. Takže je jasné, čo teraz budem robiť (smiech). On totiž taký malý touch urobí aj z relatívne obyčajnej veci niečo nezameniteľné. Niečo, čo má naraz svoj príbeh a puto k danému človeku. Pozerám sa aj na použitie písma v priestore, napríklad v kaviarňach, kde sú rôzne nápisy alebo plagáty. Občas idem napríklad aj s vizitkou a poviem im: „Robíme kaligrafiu lepšie, nechcete to skúsiť s nami?“
Keď už sme pri tom oslovovaní, dočítala som sa, že vaša cesta začala rozdávaním vizitiek v obchodoch na Parížskej ulici. To sa vážne stalo?
Áno, stalo. Sama som z toho bola prekvapená, pretože som sa veľmi bála odmietnutia a bol to obrovský krok mimo mojej komfortnej zóny. Samozrejme, butiky na Parížskej ulici majú špeciálnu etiketu, ktorú som nepoznala, takže som napríklad lomcovala dverami, pretože som nevedela, že mi musia z druhej strany otvoriť. Ale nakoniec mala moja iniciatíva úspech.
Napríklad v Prade mi personál zavolal manažérku pobočky, tej sa moja práca páčila a prišla jej zaujímavá. Poprosila ma, aby som jej všetko spísala anglicky do e-mailu, ktorý poslala na nemeckú centrálu, ktorá má na starosti viaceré pobočky v Európe. Následne som čakala mesiace, možno skôr roky, ale podarilo sa. Jedného dňa prišiel e-mail a ja som išla do Salzburgu.
Zdroj: Aneta Jaurisová
Páni, tomu sa hovorí chytiť príležitosť za pačesy. Toto bola vaša cesta k luxusným značkám, ako ste sa ale dostali ku kaligrafii samotnej?
Kaligrafia bola láska na prvý pohľad. Strašne som sa do nej zamilovala v momente, keď mi v roku 2016 vyskočila na Instagrame fotka krasopísma a okamžite mi učarovala. Zažila som ten filmový „to je ono“ moment, čo sa asi dalo čakať, pretože som od mala mala blízko ku kreativite. Na strednej škole som oceňovala, keď sa mi pekne podaril nadpis v zošite a nadšene som ho ukazovala spolužiačke.
Vďaka príspevku na Instagrame som sa preklikla na hashtag #lettering a otvorila sa mi brána do nového sveta. Dovtedy som nevedela, čo to je. Poznala som len striktnú kaligrafiu s množstvom pravidiel. Začala som hľadať tutoriály, skúmať, kde by som sa mohla dozvedieť viac o štýloch, pomôckach a ľuďoch, čo sa krasopísaniu venujú. Najviac sa mi páčilo, že krasopísanie, český ekvivalent pre lettering, nemá striktné pravidlá, môžem si v ňom nájsť to svoje a hrať sa.
Takže ste sa prestali venovať škole alebo práci a naskočili do kaligrafického vlaku?
Práve som čakala, kým sa dostanem na vysokú do Prahy. Ešte pred jej začiatkom som si urobila krátky kurz kaligrafie, ktorý bol v Česku vtedy možno aj jediným. Všetko som si tam ohmatala a krasopísmu definitívne prepadla. Nastúpila som na VŠE, pretože som si myslela, že po vyštudovaní budem manažérka v kostýmčeku, ktorá ľuďom s vážnou tvárou podáva ruku. Všetci sa ma pýtali, čo tam robím, prečo sedím na štatistike a nevenujem sa umeniu? Ja som ale z rodiny, kde sa ide na čísla a umenie je síce pekné hobby, ale nie poriadna práca. Môj otec, hoci veľmi podporujúci, sa dodnes diví, že krasopísanie sa dá pretvoriť v životaschopný biznis.
Zdroj: Aneta Jaurisová
Ako sa vám to podarilo?
Dlho mi trvalo, kým mi došlo, že človek svojmu šťastiu môže ísť naproti. Zo začiatku to bolo nevinné hobby. Výtvory som zdieľala na Instagrame a namiesto chodenia na párty som sedela pri lampičke a trénovala. Ostatní mi začali písať, že je to pekné a pýtať sa, čo to je a ako som sa to naučila. Skúsila som preto vypísať kurz. Chcela som zapáliť oheň vášne pre písmo, o čo sa s Tou usměvavou snažíme do dnes.
Príprava je často náročná. Všetko však musí byť dokonalé. Nemôžem navrhnúť rovnaké písmo pre Porsche a Cartier
Doba sa od vašich začiatkov posunula. Čo je teda obsahom vášho podnikania dnes?
V Té usměvavé sa sústredíme na ručné písanie. Dokážeme vyryť venovanie do skla na doske stola s gravírkou o veľkosti brúsky na nechty. Pokojne to napíšem pred klientom za pár minút. Vždy s tímom komunikujeme dopredu, testujeme materiály a ich správanie. Veľa záleží aj na tom, aby náš výtvor korešpondoval so značkou. Záleží, či vyrábame produkty pre novinárov, influencera, či sa jedná o dennú alebo večernú akciu a tak ďalej. Nerobíme ale len eventy, školíme taktiež záujemcov o krasopísmo a zdobíme rôzne predmety na zákazku. V podstate vieme v našom odvetví urobiť na objednávku takmer čokoľvek.
Okrem vášho tímu máte aj malú dcéru. Ako sa vám vo vašom podnikaní darí zladiť tieto dva svety?
Malá je naša firemná happiness manažérka. Keď bola bábätko, chodila so mnou na väčšinu schôdzok. Teraz už je väčšia, tak to nie je také ľahké, ale moja práca je našťastie veľmi flexibilná. Môžem si naplánovať, kedy budem pracovať, prípadne využiť tím. Myslím, že to pozná každá mama, najmä tá pracujúca, je to veľa o time managemente. Nedávno som bola s kamarátom na káve a navrhli sme, že sa pôjdeme prejsť. Pozerám na hodinky a hovorím: „Jasné, ale mám len deväť minút.“
Zdroj: Aneta Jaurisová
To je veľmi špecifické.
Je to tak, ale je to podstata toho, ako fungujem. Všetko je na minúty a človek si musí vedieť čas rozvrhnúť. Som ale vďačná, že túto prácu mám, pretože ma hrozne nabíja a je dôvodom, prečo som pri materstve rozhodla pracovať. V momentoch, keď malá zaspí v aute, často okamžite zastavím, vytiahnem notebook a pracujem. Ale keď som s ňou, plánujeme výlety alebo plávanie a balancujem čas tak, aby bol plne pre nás.
Pri tom všetkom sa vám podarilo pracovať pre najluxusnejšie značky na svete. Hovorili sme o Prade, ale aké ďalšie projekty ste vytvorili?
V portfóliu mám okrem Prady napríklad Louis Vuitton alebo Cartier. Spolupráca s niektorými značkami sa podarila vďaka môjmu vtedajšiemu výletu do Parížskej, ale napríklad z Hermès sa mi ozvali sami. Dnes už majú firmy často povedomie o Té usměvavé alebo na nás počujú chválu, a to je vždy najviac. Jedna z najzaujímavejších vecí, na ktorú som asi aj najviac pyšná, bolo práve pozvanie od Prady. Okrem Salzburgu som s nimi bola aj v Berlíne. Gravírovala som špeciálne fľaše s drinkami alebo sprevádzala predvádzanie kolekcie, ku ktorej som personalizovala Prada blok.
Ako prebieha schvaľovací proces u takto veľkých značiek?
Predovšetkým je všetko previazané a od začiatku do konca dáva zmysel. Väčšinou dostanem brief so zadaním, kde si prečítam, prečo sa robí tá vec, ktorá sa robí. Povedia mi, ako sa mám správať a čo si mám obliecť. Taktiež popíšu, aký štýl písma mám využívať, často preto pripravujeme písmo podľa kaligrafických smerníc jednotných pre všetky butiky danej značky v Európe.
Zdroj: Aneta Jaurisová
Príprava je vždy obsiahla a náročná. Pozerám na kolekcie značky a testujem techniku, aby všetko bolo stopercentné. Dbám na to, aby štýl písma zodpovedal charakteru značky. Pre Porsche a Cartier logicky nemôže byť použitý rovnaký štýl písma. Zvyčajne si vopred vyžiadam fyzickú vzorku na otestovanie spracovania. Zároveň robím digitálne návrhy, aby klient reálne videl, ako bude písmo vyzerať.
Aký je to pocit, držať v ruke kúsok za desiatky tisíc a vedieť, že sa vám musí práca podariť hneď na prvý raz? Ste nervózna?
Nervózna som, robíme ale pred projektom dôkladný prieskum. Ja väčšinou nejdem a nenapíšem monogram na kabelku. Napíšem si ho najprv na papier a skúsim jeho rôzne varianty, pretože každé písmo má iné podoby. Naskicujem možnosti a poradím sa s klientom, čo je sympatické jemu. Niekto má rád minimalizmus, iný zase ozdôbky. Až potom prenesieme písmo na finálny produkt. Robíme vždy maximum preto, aby tie kroky, čo sa môžu pokaziť, boli na mieste, kde sa pokaziť môžu, ale výsledok musí byť dokonalý.
Umelci sa boja komercie. Ale pre klienta sme najlepšími partnermi, pretože plníme všetky jeho želania
Aké bolo najťažšie zadanie, aké ste kedy dostala?
Veľká výzva pre mňa bolo popisovanie hodvábnych šiat na galavečer. O to viac, že tie šaty boli len jedny a textu bolo množstvo, takže sa proste museli podariť. Bolo to náročné, pretože ten materiál je delikátny a ja som vedela, že množstvo techník sa na ňom bude rozlievať. A taktiež, že rozlievalo. Nakúpila som si vopred čo najpodobnejší materiál, obehala som niekoľko výtvarných potrieb, pýtala som sa na odporúčania a robila som testy. Nesmelo sa to rozlievať, muselo to držať a muselo to dobre zasychať. Vzala som relatívne hustú kontúru priamo na hodváb so špeciálnym aplikátorom, kde sa ešte musí zvyšok dorobiť miniatúrnym štetčekom. Trvalo to, ale pri kaligrafii sa netreba ponáhľať. A podarilo sa to.
Zdroj: Aneta Jaurisová
Unikátne hodvábne šaty, Prada, Hermès, Cartier, Louis Vuitton… Chýba vám v zozname nejaká konkrétna značka alebo produkt?
Jeden malý sen som si splnila, keď sa mi ozvali práve z Hermès, ale ešte mi v portfóliu chýba môj vysnívaný Chanel. Takúto spoluprácu by som si hrozne priala. Čo sa týka projektov, mám rada tvorenie na veci, ktoré obvykle nerobíme, ako sú make-up alebo kozmetika. Potom mám ešte jednu vysnívanú spoluprácu, ktorá nie je designerskou značkou, ale veľmi by som si užila tvorbu pre Kanceláriu prezidenta republiky.
Akú má podľa vás úlohu ručne písané venovanie alebo pozvánka v kontexte produktov luxusných značiek?
Myslím, že si dokážete predstaviť rozdiel medzi pocitom, keď dostanete obálku, na ktorej je vytlačené vaše meno, pretože niekto na klávesnici vyťukal pár písmen a stlačil tlač. A pocitom, keď vám do rúk príde ručne písaná obálka z vysokogramážneho papiera, na ktorej sú vidieť jemné nedokonalosti, ktoré rukou písané písmo prináša. Ukazuje to rešpekt, úctu a starostlivosť komukoľvek, komu tú vec dávate. Musel pri tom sedieť človek, ktorý sa sústredil len na to, aby napísal písmenká vo vašom mene. Je to navyše jediný originál na svete.
Zdroj: Aneta Jaurisová
Keď spomínate originalitu… Ako vyvažujete potrebu byť jedinečný s potrebou zapadnúť do konceptu značky?
Mám pocit, že mnoho umelcov sa bojí pristupovať k práci komerčne. To je napríklad niečo, čo ma naučila ekonomická škola. Nebáť sa toho a byť komerčná. Pre mňa je na prvom mieste klient, nie umelecké ego. Myslím, že to, čo z nás robí pre klientov najlepších možných partnerov, je, že vieme splniť všetky priania. Naša náplň práce je jedinečná, kaligrafov je síce paradoxne v Česku dosť, ale to, čo robíme my, je naozaj unikátne.
Zdroje: Autorský článok